Umelá inteligencia sa na Slovensku čoraz rýchlejšie mení z pomocníka na faktor, ktorý ovplyvňuje zásadné rozhodnutia firiem aj ľudí. Podľa dostupných analýz už nejde len o technológiu vyhradenú pre IT sektor. Jej vplyv sa prejavuje naprieč ekonomikou a postupne zasahuje pracovné pozície, ktoré boli doteraz považované za stabilné a málo ohrozené automatizáciou.
Na rozsah zmien upozorňuje aj server Teraz.sk, podľa ktorého stojí za posunom predovšetkým rýchly vývoj strojového učenia a automatizovaných systémov. AI sa síce presadila najskôr v technických odboroch, no dnes už preniká do administratívy, zákazníckych služieb aj do priemyslu. Výsledkom nie je lokálna úprava jedného odvetvia, ale plošná transformácia trhu práce.
Odvetvia pod najväčším tlakom
Najvýraznejšie zmeny podľa odborníkov z personálnej agentúry Grafton čakajú financie, bankovníctvo, ľudské zdroje, marketing, logistiku a priemyselnú výrobu. Práve v týchto oblastiach možno veľkú časť rutinných činností nahradiť algoritmami. Typickými príkladmi sú účtovanie, spracovanie dát či opakujúce sa administratívne úkony, kde má automatizácia najrýchlejší návrat.
Ešte konkrétnejší pohľad ponúkajú analýzy Inštitútu finančnej politiky a Národnej banky Slovenska. Podľa ich odhadov by AI mohla v nasledujúcich rokoch zasiahnuť obsah práce až približne tretiny všetkých profesií na Slovensku. Neznamená to masový zánik pracovných miest, ale výraznú zmenu náplne práce a požadovaných zručností.
Téma, ktorú riešia aj rodičia
Riaditeľka agentúry Grafton Jitka Kouba považuje obavy zo straty zamestnania za pochopiteľné. Zároveň však upozorňuje, že umelá inteligencia nemusí byť len hrozbou. Vo firmách preberá úlohy s nízkou pridanou hodnotou a ľuďom otvára priestor sústrediť sa na zložitejšie činnosti, čo sa môže prejaviť vyššou produktivitou aj kvalitou práce.
Aj preto Kouba odporúča, aby rodičia uvažovali o vplyve AI už pri výbere strednej školy. Nie z dôvodu paniky, ale pragmaticky. Prieskumy ukazujú, že približne polovica Slovákov má obavy, že rozmach umelej inteligencie môže ohroziť ich zamestnanie. Mladšie generácie pritom technológiu prijímajú prirodzenejšie, zatiaľ čo starší zamestnanci ostávajú opatrnejší.
Profesie s menším rizikom
Nie všetky povolania však čelia rovnakému tlaku. Najmenší dosah má AI zatiaľ na manuálne profesie, kde je nevyhnutná fyzická zručnosť a práca v premenlivom prostredí. Elektrikári, inštalatéri, automechanici, obkladači či kaderníčky zostávajú mimo hlavného záujmu automatizácie. Podobne by sa výraznejšie zmeny mali dočasne vyhnúť zdravotníctvu a školstvu, kde má kľúčové miesto empatia a osobný kontakt.
Na opačnej strane spektra stoja technologicky orientované odbory, ktorým môže rozvoj AI skôr pomôcť. Práca s dátami, programovanie či kyberbezpečnosť budú podľa odborníkov rásť. Medzi perspektívne povolania patria IT špecialisti, analytici, programátori a správcovia sietí. Zaujímavou cestou môže byť aj autotronika, ktorá prepája klasickú automechaniku s diagnostickými a softvérovými systémami.
