Od januára štát výrazne sprísnil boj proti nelegálnemu zamestnávaniu, pričom najviac to pocítia firmy a živnostníci fungujúci v takzvanom švarcsystéme. Minimálna pokuta sa zdvojnásobila a v prípade viacerých osôb porušenie zákona vyjde ešte drahšie. Riziko sankcií sa tak pre desaťtisíce ľudí a ich objednávateľov dostáva na úplne novú úroveň.
Za fiktívnu živnosť úrady považujú stav, keď má človek síce založené podnikanie, no fakticky vykonáva závislú prácu. Pracuje pre jedného nadriadeného, dodržiava pevný pracovný čas, používa vybavenie firmy a nenesie podnikateľské riziko. Ide o dlhodobo rozšírenú prax, ktorou sa obchádza zákonník práce a povinnosti spojené s pracovným pomerom.
Vyššie sankcie od januára
Kým do konca roka 2025 sa pokuty za nelegálne zamestnávanie pohybovali od 2 000 do 200 000 eur, nová legislatíva od januára 2026 posúva dolnú hranicu vyššie. Národný inšpektorát práce upozorňuje, že minimálna sankcia po novom dosahuje 4 000 eur. Ak kontrola zistí nelegálne zamestnávanie dvoch alebo viacerých osôb, pokuta sa začína na úrovni 8 000 eur. Horný limit zostáva 200 000 eur.
Zmena sa netýka iba výšky sankcií, ale aj spôsobu ich uhrádzania. Zákon zavádza mechanizmus, ktorý má motivovať k rýchlej platbe a znížiť administratívnu záťaž štátu. Ak pokutovaný subjekt zaplatí do 15 dní od nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia dve tretiny uloženej sumy, sankcia sa bude považovať za zaplatenú v plnej výške.
Plány ministerstva práce
Sprísnenie pravidiel podľa ministerstva práce nemusí byť konečné. Minister Erik Tomáš z Hlasu-SD avizoval, že rezort sa chce k téme fiktívnych živností v roku 2026 opäť vrátiť. Upozornil, že balík známy ako lex konsolidácia už priniesol určité zmeny, no ambíciou je jasnejšie oddeliť legálnu samostatnú zárobkovú činnosť od nelegálnej závislej práce.
Minister zároveň pripomína dlhodobé dôsledky práce na živnosť, ktoré si mnohí ľudia neuvedomujú. Krátkodobo môžu mať vyšší čistý príjem, no prichádzajú o platenú dovolenku, nemocenské dávky, ochranu pri výpovedi aj o vyšší dôchodok v budúcnosti. Negatívny dopad má tento jav podľa rezortu práce aj na verejné financie, keďže štát vyberá menej odvodov.
Rozšírený problém na trhu práce
Údaje kontrolných orgánov naznačujú, že fiktívne živnosti nie sú okrajovým javom. Národný inšpektorát práce v roku 2024 vykonal viac ako 18-tisíc kontrol u vyše 16-tisíc zamestnávateľov, pričom nelegálnu prácu odhalil v 5,1 percenta prípadov. Ide o nárast oproti predchádzajúcemu roku, čo potvrdzuje, že problém pretrváva.
Najvyšší kontrolný úrad upozorňuje, že počet fiktívnych živnostníkov za posledných desať rokov vzrástol z približne 84-tisíc na takmer 110-tisíc, pričom súčasné odhady hovoria už o viac ako 120-tisícoch ľudí. Podľa Európskej agentúry práce má Slovensko dokonca najvyšší podiel takýchto pracovníkov v celej Európskej únii. Štát preto vysiela jasný odkaz, že tolerancia sa končí a riziko vysokých pokút je dnes výraznejšie než kedykoľvek predtým.
