Prezident Peter Pellegrini sa rozhodol nepoužiť politické veto pri novele Trestného zákona, ktorá patrí medzi najspornejšie legislatívne zmeny tohto roka. Namiesto jej vrátenia do parlamentu ako celku zvažuje len technické riešenia, ktoré by mohli spresniť vybrané časti zákona. Definitívny krok má urobiť ešte pred Štedrým večerom.
Hlava štátu týmto postojom dala jasne najavo, že sa stotožňuje so základnou filozofiou vládneho návrhu. Na stole má dve možnosti. Buď novelu podpíše v znení schválenom poslancami, alebo ju pošle späť s pripomienkami, ktorých cieľom by nebolo zablokovanie zákona, ale odstránenie nejasností v konkrétnych formuláciách. Opozícia tak s plošným zásahom prezidenta rátať nemôže.
Sporné paragrafy o povojnovom usporiadaní
Najväčšie otázniky z pohľadu prezidenta nevyvoláva znižovanie trestov, ale zavedenie novej skutkovej podstaty trestného činu označenej ako popieranie mierového usporiadania po druhej svetovej vojne. Koalícia ňou chce trestať spochybňovanie povojnových hraníc a politických vzťahov. Pellegrini však upozorňuje, že formulácie môžu byť príliš široké a zasahovať do legitímnej obhajoby práv.
Konkrétne hovorí o prípadoch, keď sa ľudia súdnou cestou domáhajú ochrany svojho majetku v súvislosti s konfiškáciami podľa Benešových dekrétov. Podľa prezidenta nesmie vzniknúť situácia, že podanie žaloby automaticky povedie k obvineniu zo spochybňovania výsledkov vojny. Práve tento bod chce v prípade potreby legislatívne spresniť, aby bola zachovaná právna istota.
Tvrdá kritika zo strany opozície
Zatiaľ čo prezident rieši jazyk zákona, opozícia a časť prokuratúry poukazujú na systémové riziká. Pod otvorenú výzvu sa podpísalo viac ako 150 prokurátorov, ktorí varujú pred dôsledkami zmien pre stíhanie organizovaného zločinu. Najviac kritiky smeruje k obmedzeniu inštitútu spolupracujúcich obvinených, teda kajúcnikov, ktorí sú často kľúčovým zdrojom informácií.
Podľa kritikov môžu takzvané prílepky zásadne oslabiť boj proti korupcii a mafiánskym štruktúram na najvyšších miestach. Obávajú sa návratu praktík, pri ktorých si vplyvní ľudia dokázali zabezpečiť beztrestnosť. Prezident však tieto varovania nevníma v rovnakej intenzite a otvorene hovorí, že systém podľa neho potrebuje korekcie, a nie zachovanie súčasného stavu.
Signál prokuratúre a zásahy do politiky
Súčasťou vystúpenia prezidenta bol aj odkaz generálnemu prokurátorovi Marošovi Žilinkovi, ktorý sa čoraz častejšie vyjadruje k politickému dianiu. Pellegrini spochybnil, či je úlohou generálneho prokurátora intenzívne komentovať vystúpenia ústavných činiteľov, a naznačil, že by sa mal sústrediť predovšetkým na boj s trestnou činnosťou.
Mimo veľkej politiky prináša novela aj citeľné zmeny pre bežných ľudí. Do praxe sa vracia pravidlo trikrát a dosť pri majetkových priestupkoch. Ak niekto ukradne v obchode tovar trikrát v priebehu jedného roka, jeho konanie sa už bude posudzovať ako trestný čin s hrozbou až dvojročného väzenia. Cieľom je zastaviť recidivistov, ktorí doteraz zneužívali hranice priestupkov.
Neprehliadnite
Zákon zároveň mení Exekučný poriadok s cieľom zlepšiť vymáhateľnosť náhrady škody pre obete trestných činov. Vzniká tak kontrastný obraz štátu, ktorý pritvrdzuje voči drobnej kriminalite, no podľa mnohých prokurátorov zároveň oslabuje nástroje proti závažnej ekonomickej a korupčnej trestnej činnosti. Práve tento paradox vyvoláva v spoločnosti najväčšie napätie.
