Od začiatku budúceho roka dostanú nezamestnaní od štátu nižšiu podporu, ako boli zvyknutí. Dávka v nezamestnanosti sa totiž počas šesťmesačného poberania nebude vyplácať v rovnakej výške. Postupné znižovanie súvisí s konsolidačným balíčkom pre rok 2026, ktorého cieľom je úspora verejných financií a zároveň silnejšia motivácia ľudí, aby si čo najskôr našli novú prácu.
Ako sa mení dávka v nezamestnanosti
Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny SR pripomína, že dávka v nezamestnanosti má slúžiť ako dočasná finančná pomoc, nie ako dlhodobý príjem. Nárok vzniká len pri splnení zákonných podmienok a po včasnej registrácii na úrade práce. Podpora má pokryť základné životné náklady do nástupu do novej práce a vypláca sa najviac šesť mesiacov, pričom po novom sa v čase postupne znižuje.
Prvé tri mesiace ostávajú bez zmeny, čo znamená, že uchádzač o zamestnanie má naďalej nárok na 50 percent svojej predchádzajúcej hrubej mzdy. Od štvrtého mesiaca sa však dávka začne krátiť. Štvrtý mesiac sa vyplatí vo výške 40 percent predchádzajúcej hrubej mzdy, piaty mesiac klesne na 30 percent a šiesty mesiac dostane nezamestnaný už len 20 percent. Tento model je jedným z 22 opatrení predstavených v rámci konsolidačného balíčka.
Kto má nárok a kto nie
Na dávku v nezamestnanosti má nárok uchádzač o zamestnanie evidovaný na úrade práce, ktorý bol predtým poistený v nezamestnanosti. Poistenie vzniká pri bežnom pracovnom pomere, pri dohode s pravidelným príjmom, pri výkone služby v ozbrojených a bezpečnostných zložkách alebo pri dobrovoľnom platení poistenia. Podmienkou je, aby mal človek za posledné štyri roky aspoň 730 dní poistenia v nezamestnanosti a súčasne platnú registráciu na úrade práce. Podrobnosti uvádza Sociálna poisťovňa na svojom webovom sídle.
Podpora naopak nepatrí osobám, ktoré neboli poistené v nezamestnanosti alebo na ktoré sa toto poistenie podľa zákona nevzťahuje. Ide napríklad o podnikateľov bez dobrovoľného poistenia, sudcov, prokurátorov či osoby vo výkone trestu. Nárok nemajú ani prijímatelia starobného, predčasného starobného dôchodku a invalidného dôchodku s vysokým stupňom invalidity. Rovnako sú vylúčené niektoré typy dohôd, žiaci a študenti na praxi, keďže sa v týchto prípadoch nepovažujú za zamestnancov so vznikom poistenia v nezamestnanosti.
Práca namiesto dávok a prísnejšie sankcie
Od 1. septembra 2025 platí iniciatíva „Práca namiesto dávok“, ktorá sprísňuje podmienky pre ľudí v hmotnej núdzi. Ak osoba, ktorá je zdravotne schopná pracovať, odmietne vhodnú pracovnú ponuku sprostredkovanú úradom práce, môže prísť o dávku v hmotnej núdzi alebo sa jej pomoc zníži. Ministerstvo práce zdôrazňuje, že zámerom je motivovať čo najviac ľudí, aby sa vrátili na trh práce a nespoliehali sa dlhodobo len na sociálne dávky.
Súčasťou zmien sú aj nové sankcie. Pri prvom odmietnutí vhodného zamestnania sa dávka pozastaví na jeden mesiac. Ak človek ponuku odmietne opakovane, môže prísť o pomoc až na tri mesiace. Opatrenia sa dotýkajú aj tých, ktorí si zamestnanie udržujú len formálne alebo vedome porušujú pracovnú disciplínu, aby si vytvorili dojem, že prácu majú, hoci reálne nepracujú.
Rezort práce spolu so Sociálnou poisťovňou zaviedol aj nový kontrolný mechanizmus proti účelovej práceneschopnosti po nástupe do práce. Posudkoví lekári budú môcť spätne preverovať podozrivé práceneschopnosti a ak zistia, že nie sú opodstatnené, môžu danú PN zrušiť. Štát od tohto opatrenia očakáva úsporu približne 100 miliónov eur, keďže má obmedziť špekulatívne čerpanie nemocenských dávok.
Neprehliadnite
Ponuky práce a aktivačné opatrenia
Úrady práce majú podľa ministerstva prednostne sprostredkúvať reálne pracovné miesta. Ak v danom regióne vhodné pozície chýbajú, v hre zostáva možnosť zapojenia do aktivačných prác v obciach alebo do komunitných projektov. Tieto činnosti majú pomôcť ľuďom udržať si pracovné návyky, pričom zároveň fungujú ako podmienka na poberanie niektorých sociálnych dávok.
Minister práce Erik Tomáš (Hlas-SD) už skôr vysvetlil, že človek, ktorý sa rozhodne vykonávať len takzvané malé obecné služby, dostane aktivačný príspevok v základnej výške 88,40 eura. Ak sa však popri tom zapojí do vzdelávacieho alebo rekvalifikačného kurzu, príspevok sa zvýši na 1,5-násobok tejto sumy. A pokiaľ si nájde aj reálne zamestnanie, určitý čas môže poberať až dvojnásobok aktivačného príspevku. Podľa šéfa rezortu je cieľom nastaviť systém tak, aby sa ľuďom viac oplatilo pracovať, než zostať len na dávkach.
