Približne 600 sociálnych podnikov na Slovensku, ktoré dnes vytvárajú prácu pre okolo 8-tisíc znevýhodnených ľudí, môže od 1. januára čeliť výraznému zhoršeniu podmienok. Ministerstvo financií navrhlo zvýšenie dane z pridanej hodnoty pre tieto subjekty z 5 na 19 percent a súčasne sa má znížiť aj príspevok na mzdy zamestnancov. Samosprávy aj časť koaličných poslancov upozorňujú, že kombinácia opatrení môže viesť k prepúšťaniu či zatváraniu sociálnych podnikov.
Sporné zvýšenie DPH
Rezort financií krok obhajuje tým, že súčasnú zníženú sadzbu DPH viaceré subjekty podľa neho zneužívajú. Poslanec Michal Stuška zo Smeru-SD uviedol, že ministerstvá práce a financií evidujú rozsiahle daňové úniky, predovšetkým pri vratkách DPH. Navrhovaná úprava má tieto praktiky obmedziť, pričom by sa zvýšená 19-percentná sadzba vzťahovala aj na sociálne podniky, ktoré doteraz využívali zvýhodnené 5-percentné zdanenie.
Práve tento plošný prístup kritizujú samosprávy, ktoré často sociálne podniky samy prevádzkujú. Hovorkyňa Únie miest Slovenska Daniela Piršelová upozornila, že štát siahol na celý sektor namiesto toho, aby riešil konkrétnych páchateľov daňových podvodov. Podľa nej zmena postihne aj podniky, ktoré nikdy nezneužívali systém a poctivo vytvárali pracovné miesta pre znevýhodnených občanov, hoci samy nie sú platcami DPH.
Nesúhlas časti koalície
Výhrady nezostali iba na úrovni samospráv. Kritický postoj vyjadrila aj skupina poslancov okolo Rudolfa Huliaka. Nezaradený poslanec Roman Malatinec v ich mene oznámil, že s návrhom zákona v súčasnej podobe nesúhlasia a žiadajú jeho dopracovanie. Podľa nich je potrebná odborná diskusia so zástupcami samospráv a expertmi na sociálne podnikanie, aby sa našlo riešenie, ktoré nebude kolektívne trestať všetky subjekty v sektore.
Parlament sa má novelou zaoberať budúci týždeň. O tom, či sa sadzba DPH pre sociálne podniky skutočne zvýši na úroveň 19 percent a v akom znení napokon zákon prejde, rozhodne až hlasovanie poslancov. Výsledok bude mať priamy vplyv na finančnú stabilitu mnohých mestských a obecných podnikov, ktoré poskytujú prácu dlhodobo nezamestnaným, zdravotne znevýhodneným ľuďom či osobám s nižším vzdelaním.
Menej peňazí na mzdy
Popri daňových zmenách sa má od 1. januára upraviť aj výška príspevku na jedného zamestnanca v sociálnom podniku. Opozičná poslankyňa Simona Petrík z Progresívneho Slovenska upozornila, že maximálna suma príspevku sa má znížiť na úroveň minimálnej mzdy. V roku 2026 má minimálna mzda dosiahnuť 915 eur, pričom v niektorých podnikoch to podľa nej znamená pokles podpory mzdových nákladov až o 40 percent.
Minister práce Erik Tomáš z Hlasu-SD zdôvodňuje škrty tým, že sa končí financovanie z európskych zdrojov. V máji sa uzatvorí eurofondový program, z ktorého doteraz plynula rozsiahla podpora sociálnych podnikov. Podľa ministra štát nevie v rozpočte nájsť zhruba 100 miliónov eur, ktoré by boli potrebné na zachovanie doterajšej úrovne dotácie na mzdy. Zníženie príspevku považuje za racionalizáciu, o ktorej podľa vlastných slov rokoval so zástupcami sektora.
Tomáš zároveň argumentuje spravodlivosťou. Pripomenul, že na Slovensku pracuje približne 140-tisíc ľudí za minimálnu mzdu bez akejkoľvek štátnej dotácie. Podľa neho preto nie je dlhodobo udržateľné, aby boli pracovné miesta v sociálnych podnikoch podporované výrazne vyššími sumami, než aké zodpovedajú minimálnemu zárobku. Rezort práce tvrdí, že nový model má byť bližšie bežným podmienkam na trhu práce.
Neprehliadnite
Riziko prepúšťania a návratu na úrad práce
Kombinácia vyššej DPH a nižších príspevkov na zamestnancov však podľa kritikov vytvára na sociálne podniky silný finančný tlak. Ak budú musieť výpadok dotácií doplácať z vlastných príjmov a zároveň odvádzať vyššiu DPH, mnohé z nich podľa samospráv nebudú vedieť udržať súčasné počty pracovníkov. Hrozí znižovanie stavov a v krajnom prípade aj ukončenie činnosti niektorých podnikov, čo by priamo zasiahlo ich zamestnancov.
V sociálnych podnikoch pritom pracujú najmä ľudia, ktorí majú na otvorenom trhu práce slabšiu pozíciu. Ide o dlhodobo nezamestnaných, osoby so zdravotným znevýhodnením či ľudí s nižším vzdelaním. Pre mnohých z nich je sociálny podnik jedinou reálnou šancou na zamestnanie a získanie pracovných návykov. Ak prídu o miesto, často sa nemusia vedieť okamžite uplatniť v komerčnej sfére a môžu sa vrátiť na úrady práce.
Okrem rizika straty zamestnania sa zamestnanci môžu stretnúť aj s tlakom na zmrazovanie miezd. Keďže príspevky majú pokrývať len úroveň minimálnej mzdy, podnikom môžu chýbať prostriedky na motivačné zložky platu či ďalšie benefity. Zamestnávatelia tak budú hľadať úspory vo vlastných rozpočtoch, čo sa môže odraziť na odmeňovaní ľudí, ktorí už dnes často pracujú za základné mzdy.
