Slovensko patrí medzi štáty s najnižšou reálnou kúpyschopnosťou miezd v Európskej únii, hoci zamestnanci aj firmy odvádzajú štátu mimoriadne vysoké sumy. Oficiálne údaje ukazujú, že ľudia na Slovensku zaplatia na daniach a odvodoch veľkú časť svojej práce, no ich životná úroveň napriek tomu zaostáva za väčšinou regiónu.
Podľa údajov Eurostatu za rok 2024 dosiahla kúpna sila platov na Slovensku 25 012 PPS. Horšie výsledky v rámci Únie vykázalo už len Grécko s hodnotou 21 644 PPS. Priemer EÚ pritom predstavoval 39 808 PPS, pričom krajiny eurozóny sa dostali ešte vyššie, na úroveň 41 550 PPS. Slovenský zamestnanec tak v praxi dosahuje približne 63 percent európskeho priemeru.
Zaostávanie v regióne
Slabá pozícia Slovenska vynikne najmä v porovnaní so susedmi. Rakúsko sa pohybuje takmer na hranici 49-tisíc PPS, Česko dosahuje takmer 30-tisíc a Poľsko presahuje hranicu 30-tisíc PPS. Vyššiu reálnu kúpnu silu majú aj pracujúci v Maďarsku či Chorvátsku. Rozdiely v cenovej hladine a mzdách spôsobujú, že Slováci si zo svojej výplaty dovolia menej.
Situáciu len čiastočne zmierňuje rast minimálnej mzdy. Od januára 2026 bude na úrovni 915 eur mesačne, keďže automatický mechanizmus ju viaže na 60 percent priemernej mzdy z roku 2024, ktorá dosiahla 1 524 eur. Pri štandardnom 40-hodinovom pracovnom týždni vychádza hodinová sadzba na 5,259 eura, pri kratších úväzkoch je o niečo vyššia.
Minimálna mzda nestačí
Daňový expert Jozef Mihál z relia.sk upozorňuje, že v regionálnom kontexte ide len o mierny posun. Česká minimálna mzda sa pohybuje okolo 920 eur, v Poľsku presahuje 1 150 eur, v Chorvátsku je približne 1 050 eur a v Slovinsku sa podľa odhadov blíži k 1 315 eurám. V západnej Európe sú rozdiely ešte výraznejšie, napríklad v Nemecku dosahuje minimálna mzda 2 418 eur.
Kľúčovým problémom zostáva daňovo-odvodové zaťaženie. Zamestnávatelia na Slovensku platia odvody vo výške 36,2 percenta a zamestnanci ďalších 14,4 percenta. Spolu tak štátu smeruje 50,6 percenta z hrubej mzdy. Pri minimálnej mzde 915 eur sa ešte pred vyplatením čistej mzdy odvedie na odvodoch a poistení viac než 463 eur.
Štátne zlyhania brzdia príjmy
Mihál pripomína, že napríklad v Chorvátsku je celkové daňovo-odvodové zaťaženie nižšie o päť až sedem percent. Pri rovnakých nákladoch zamestnávateľa by tam zamestnanci dostali vyššiu hrubú aj čistú mzdu. Slovensko sa zároveň dlhodobo bráni zavedeniu regionálnej minimálnej mzdy, hoci tento nástroj funguje v krajinách ako USA, Rusko či Čína.
Bývalý minister financií Ivan Mikloš zdôrazňuje, že Slovensko patrí medzi osem najotvorenejších ekonomík sveta, a preto je silno ovplyvňované globálnymi udalosťami. Podľa neho však značná časť zaostávania pramení z domácich problémov. Poukazuje na dlhodobé zlyhávanie vo verejných financiách, podnikateľskom prostredí, kvalite verejných služieb aj v oblasti vzdelávania a inovácií.
Neprehliadnite
Mikloš dodáva, že nejde len o rozhodnutia politikov, ale aj o hodnotové nastavenie spoločnosti a ochotu voličov akceptovať jednoduché riešenia. Krajiny ako Poľsko či Estónsko podľa neho uspeli vďaka zhode na základnom fungovaní štátu. Na Slovensku sa síce vedú diskusie o víziách, no chýbajú systematické kroky, ako je audit verejnej správy, reforma dotácií či posilnenie inštitúcií.
