Takmer všetci vysokoškoláci dnes pri štúdiu využívajú umelú inteligenciu, no väčšinou spôsobom, ktorý im viac škodí než pomáha. Prieskum z akademického prostredia ukázal, že až 97 percent študentov sa spolieha na AI nástroje, pričom nezriedka obchádzajú vlastné uvažovanie. Výsledkom je oslabená kreativita, nižšia motivácia a postupný úpadok kritického myslenia.
Na riziká masového a neriadeného používania umelej inteligencie upozornila Fakulta medzinárodných vzťahov Ekonomickej univerzity v Bratislave v rámci projektu ENRICH. Výskumný tím vedený profesorom Bećirovićom analyzoval správanie študentov a ich vzťah k novým technológiám. Dáta potvrdili, že digitálne nástroje sa stali bežnou súčasťou študentského života, no ich prínos závisí výlučne od spôsobu, akým sa používajú.
Keď algoritmus nahrádza myslenie
Samotná technológia podľa odborníkov problémom nie je. Ťažiskom je fakt, že veľká časť študentov ju používa ako skratku k hotovým odpovediam. Namiesto hľadania riešení preberajú vygenerovaný text, čím ochudobňujú vlastný proces učenia. Takýto pasívny prístup sa následne odzrkadľuje na nižšej miere kognitívnej angažovanosti a slabšej schopnosti samostatne analyzovať problémy.
Prodekanka Kristína Baculáková upozorňuje, že mechanické používanie AI bez pochopenia princípov jej fungovania narúša vyučovanie. Študenti sa postupne odpájajú od diskusie v triede, strácajú záujem aktívne komunikovať a znižuje sa ich ochota investovať energiu do štúdia. V extrémnych prípadoch dochádza aj k sociálnej izolácii v rámci kolektívu.
ChatGPT dominuje, školy zaostávajú
Najpoužívanejším nástrojom medzi študentmi je ChatGPT. Výhradne naň sa spolieha takmer 43 percent opýtaných, pričom zvyšok kombinuje viacero aplikácií vrátane Gemini alebo Grammarly. Zatiaľ čo mladí ľudia si AI osvojili veľmi rýchlo, vzdelávací systém reaguje pomalšie. Tento nesúlad vytvára rastúcu priepasť medzi tým, čo sa deje v laviciach, a prístupom pedagógov.
Podľa zistení využíva umelú inteligenciu pri príprave obsahu menej než 40 percent učiteľov a na personalizáciu výučby iba 5 percent. Chýba jednotná metodika aj jasné usmernenia, ako s technológiou pracovať. Diskusia o AI v školstve na Slovensku prebieha skôr na individuálnej úrovni a bez koordinovanej stratégie, čo situáciu ďalej komplikuje.
Vzdelávanie namiesto zákazov
Výskum však zároveň ponúka riešenie. Ukázalo sa, že čím lepšie študenti rozumejú fungovaniu algoritmov a etickým otázkam práce s dátami, tým zmysluplnejšie AI využívajú. Vyššia technologická gramotnosť vedie k aktívnejšiemu zapojeniu do výučby a k tomu, že umelá inteligencia slúži ako podpora, nie ako náhrada myslenia. Filip Tichý zo spoločnosti Grant Thornton v tejto súvislosti zdôrazňuje potrebu zásadnej premeny vzdelávacieho systému.
Cieľom škôl by podľa odborníkov nemalo byť memorovanie faktov, ktoré zvládne stroj rýchlejšie, ale rozvoj schopnosti syntézy, dizajnového myslenia a riešenia zložitých úloh. Paradoxne práve AI môže školstvu pomôcť vrátiť sa k ideálu starogréckeho „scholē“, teda priestoru na premýšľanie a diskusiu. Na to však nestačia licencie na softvér. Potrebné sú kvalitné dáta, vyškolení učitelia a odvaha meniť zaužívané postupy.
Neprehliadnite
Rodičia ako prví sprievodcovia
Dôležitú úlohu zohrávajú aj rodičia. Pokusy úplne zakázať deťom umelú inteligenciu sú v digitálnej realite neúčinné. Oveľa efektívnejšie je vysvetľovať rozdiel medzi užitočnou pomôckou a pohodlnou náhradou vlastného úsilia. Podobne ako pri fyzickom tréningu platí, že bez námahy svaly nerastú. Rovnako bez intelektuálnej práce stagnuje aj mozog.
Odborníci odporúčajú vytvoriť otvorené prostredie, v ktorom sa dieťa nemusí báť priznať, že AI použilo. Je rozdiel medzi tým, či technológia navrhne osnovu alebo vysvetlí látku jednoduchším jazykom, a tým, keď za žiaka kompletne vypracuje úlohu. Jasné etické hranice a osobný príklad rodičov môžu pomôcť, aby umelá inteligencia rozvíjala potenciál detí, a nie ho potláčala.
