Predstavitelia slovenských miest, obcí a samosprávnych krajov žiadajú vládu, aby okamžite prehodnotila svoje rozhodnutie o zmrazení 200 miliónov eur z fondov Európskej únie. Zástupcovia Združenia miest a obcí Slovenska (ZMOS), Únie miest Slovenska (ÚMS) a Združenia samosprávnych krajov (SK8) to uviedli počas spoločnej tlačovej konferencie, ktorá sa konala v pondelok 23. júna v Partizánskom. Deklarovali svoj úmysel diskutovať s troma najvyššími ústavnými činiteľmi Slovenska a v prípade neúspechu plánujú osloviť Európsky parlament.
Vládu kritizujú za byrokraciu a pomalé rozhodovanie
Jozef Božik, predseda ZMOS-u, označil krok slovenskej vlády za nefér voči samosprávam aj voči samotným občanom. Upozornil, že minister investícií Samuel Migaľ ešte pred časom ubezpečoval predstaviteľov regiónov, že obce a mestá o príslušné financie neprídu. Zároveň odmietol tvrdenia vlády, ktorá kritizovala samosprávy z pomalého čerpania eurofondov.
Podľa predsedu SK8 Jozefa Viskupiča argumenty vlády o pomalom postupe samospráv nezodpovedajú realite. Zdôraznil, že hlavnú zodpovednosť za nižšie tempo čerpania finančných prostriedkov z eurofondov má práve centrálna administratíva. Štát údajne mešká s prípravou programového obdobia a príliš dlho vykonáva kontroly projektov a verejných obstarávaní.
Na potvrdenie svojich slov Viskupič prezentoval aj konkrétne údaje. V oblasti integrovaných územných investícií majú podľa neho samosprávy k dispozícii schválené projekty v celkovej výške približne 870 miliónov eur, čo predstavuje 72 percent z dostupnej sumy 1,4 miliardy eur. Podané žiadosti o nenávratný finančný príspevok už v súčasnosti predstavujú 522 miliónov eur, štát však zatiaľ schválil len 193 miliónov eur. Samosprávy trvajú na tom, že sú pripravené čerpať viac, no bez zvýšenia efektivity v procesoch zo strany štátu to nebude možné.
Samosprávy ako rovnocenný partner vlády
Prezident Únie miest Slovenska Richard Rybníček upozornil, že samosprávy nie sú okresné úrady podriadené vláde, ale legitímne volené orgány priamo zodpovedajúce občanom. Z pohľadu ÚMS preto kľúčový problém nespočíva v pomalosti samospráv, ale práve vo vysokej byrokratickej záťaži, ktorú by mala urýchlene riešiť centrálna vláda a jej ministerstvá. Predstavitelia samospráv očakávajú zmenu prístupu zo strany premiéra aj ministra investícií, aby sa plánované projekty z eurofondov mohli čo najskôr uskutočniť.
KHV: Slovensko musí zrýchliť čerpanie európskych fondov
Tlak na vládu Slovenska zvyšuje aj Európska únia. Generálna riaditeľka európskej pracovnej skupiny pre reformy a investície Céline Gauer nedávno upozornila slovenskú vládu, že krajina mešká s plnením Plánu obnovy a odolnosti. Z celkovej alokácie 6,4 miliardy eur zatiaľ Slovensko nedočerpalo približne 2,4 miliardy eur, pričom časový rámec na realizáciu všetkých záväzkov a cieľov je už len 400 dní, s konečným termínom v auguste 2026.
Podľa pani Gauer je súčasné tempo, ktoré Slovensko pri čerpaní eurofondov vykazuje, nedostatočné na splnenie všetkých stanovených požiadaviek v určenom termíne. Vláda pod vedením premiéra Roberta Fica si situáciu uvedomuje a momentálne identifikuje tie projekty, ktoré sa už pravdepodobne nestihnú zrealizovať. Financie z týchto aktivít budú musieť byť presmerované na iné priority, aby krajina predišla strate prostriedkov.
V poslednom čase slovenská vláda otvorila diskusiu aj o možnej neutralite Slovenska, čo by mohlo viesť k ďalším komplikáciám v čerpaní prostriedkov zo zdrojov Európskej únie. Ako skonštatovali zúčastnení predstavitelia miest a regiónov, v prípade zotrvania vlády na tejto pozícii by mohlo Slovensko čeliť nielen výrazným finančným stratám, ale aj bezpečnostným rizikám spojeným s prípadným vystúpením z európskych štruktúr a NATO.
