Spotreba antibiotík v Európskej únii sa napriek opakovaným varovaniam neznižuje. Najnovšie dáta ukazujú, že v roku 2024 sa priemerné užívanie týchto liekov dokonca zvýšilo a v mnohých krajinách sa vzďaľuje od cieľov, ktoré si EÚ stanovila do roku 2030. Dôsledkom je rastúca antimikrobiálna rezistencia, ktorá už dnes pripravuje o život desaťtisíce ľudí ročne.
Problém sa netýka len jednotlivých štátov, ale celého európskeho priestoru vrátane Islandu, Lichtenštajnska a Nórska. Práve tu má podľa odborných odhadov antimikrobiálna rezistencia na svedomí viac ako 35-tisíc úmrtí každý rok. Ide o situáciu, keď sa baktérie a vírusy dokážu prispôsobiť liečbe natoľko, že bežne používané antibiotiká na ne prestávajú účinkovať.
Plány Únie a tvrdá realita
Rada Európskej únie už v roku 2023 reagovala stanovením konkrétnych cieľov. Štáty mali znížiť celkovú spotrebu antibiotík a zároveň zabezpečiť, aby aspoň 65 percent predpisovaných liekov patrilo medzi antibiotiká prvej voľby, ktoré sú šetrnejšie z hľadiska vzniku rezistencie. Podľa Európskeho centra pre prevenciu a kontrolu chorôb sa však nepodarilo splniť ani jednu z týchto ambícií.
Priemerná spotreba v roku 2024 dosiahla 20,3 dennej dávky na tisíc obyvateľov, čo predstavuje nárast o 2 percentá oproti roku 2019. Zároveň ide o hodnotu výrazne vzdialenú od cieľa 15,9 dávky, ktorý chce EÚ dosiahnuť do konca desaťročia. Údaje tak naznačujú, že doterajšie opatrenia nemajú dostatočný efekt.
Extrémne rozdiely medzi štátmi
Pohľad na jednotlivé krajiny odhaľuje výrazné regionálne rozdiely. Najnižšiu spotrebu vykazuje Holandsko, kde pripadá na tisíc obyvateľov 9,8 dennej dávky antibiotík. Na opačnom konci rebríčka stojí Grécko s hodnotou 29,9 dávky. Podľa odborníkov zohráva kľúčovú úlohu to, ako rýchlo sa nové medicínske odporúčania presadia v každodennej praxi.
Francúzska odborníčka Evelyne Jouvin Marche z inštitútu Inserm upozorňuje, že niektoré zdravotné systémy dokážu nové protokoly uplatňovať dôsledne, zatiaľ čo inde pretrvávajú zaužívané postupy. Výsledkom je nerovnomerný prístup k liečbe infekcií a rozdielna miera rizika vzniku rezistentných baktérií.
Rast spotreby sa týka aj Slovenska
Znepokojivým zistením je aj fakt, že spotreba antibiotík od roku 2020 rastie v mnohých krajinách vrátane Francúzska, Španielska či Rakúska, ale aj vo Fínsku, Nórsku a Belgicku. Slovensko sa nachádza nad európskym priemerom s hodnotou 20,4 dennej dávky. Menej antibiotík sa pritom spotrebuje v Rakúsku, Maďarsku aj Česku, vyššiu hodnotu má Poľsko.
ECDC zdôrazňuje, že riešenie nespočíva výlučne na pleciach lekárov. Potrebná je modernejšia diagnostika, prísnejšia kontrola infekcií v nemocniciach a systematická prevencia. Situáciu navyše zložitňuje starnutie populácie aj jednoduché cestovanie, ktoré umožňuje rýchle šírenie odolných baktérií. Zodpovednosť však majú aj pacienti, ktorí by mali antibiotiká vždy doberať podľa predpisu a nikdy si ich neodkladať na vlastnú päsť.
