Slovenské verejné financie sa ocitli v situácii, ktorá vyvoláva obavy z možných ekonomických dôsledkov. Aj napriek rekordnému rastu príjmov štátneho rozpočtu analytici upozorňujú na neudržateľné výdavky a nízku mieru investícií, čo môže viesť k scenáru podobnému finančnej kríze, akú zažilo Grécko. Riešenia sa črtajú na horizonte, no vyžadujú nevyhnutné reformy.
Rekordné príjmy nestačia na udržateľnosť
Štátne príjmy medziročne vzrástli o 17 %, pričom výber daní stúpol o 15 %. Významný podiel na tomto raste mali zvýšené dane od zamestnancov, firiem, spotrebné dane, ako aj zavedenie nových daní z hazardu a finančných transakcií. Napriek týmto dodatočným zdrojom štát všetky získané financie okamžite presúva na bežné výdavky. Investičné výdavky sú pritom na historicky nízkych úrovniach, neprekročili 1,7 miliardy eur za prvých sedem mesiacov. Tento nesúlad medzi nárastom príjmov a nízkou investičnou aktivitou vyvoláva otázky o dlhodobej hospodárskej udržateľnosti.
Ďalším problémom je pomalé čerpanie eurofondov a Plánu obnovy, ktoré ostáva na úrovni iba 8 % z pridelených prostriedkov pre obdobie 2021 – 2027. Tieto finančné zdroje, určené na zásadné investície, zostávajú nevyužité, čo podčiarkuje nedostatky v procesoch a administratíve.
Rastúce úroky prehlbujú problémy
Slovenský verejný dlh zároveň zažíva tlak zo strany rastúcich úrokových nákladov. Tie sa medziročne zvýšili o 40 %, pričom ich výška má podľa odhadov dosiahnuť 3 miliardy eur ročne do roku 2028. Tento prudký nárast nákladov výrazne zaťažuje rozpočet, pričom zdroje, ktoré by mohli byť investované do školstva, zdravotníctva či infraštruktúry, smerujú na splácanie dlhu. S pokračujúcim rastom dlhu a úrokov sa zároveň zvyšuje riziko, že financovanie verejných služieb sa stane čoraz náročnejším.
Tento scenár už teraz ovplyvňuje životy bežných občanov. Zvyšovanie úrokových sadzieb, ktoré je dôsledkom rastúceho dlhu, vedie k drahším hypotékam, úverom a obmedzenej dostupnosti finančných zdrojov pre podnikanie. Pre jednotlivcov a rodiny to znamená vyššie náklady na bývanie a nižšiu dostupnosť pôžičiek na osobný alebo profesijný rozvoj.
Následky a potreba zmien
Ak bude tento trend pokračovať, pravdepodobne dôjde k drastickým škrtom vo verejných výdavkoch. Možné opatrenia zahŕňajú znižovanie dôchodkov, rušenie bezplatných služieb, obmedzenia v sociálnych dávkach, posunutie veku odchodu do dôchodku a zrušenie výsluhových dôchodkov. Analytici tiež varujú, že tento vývoj môže urýchliť odchod mladých ľudí za prácou do zahraničia, čo by ešte viac oslabilo demografickú a ekonomickú stabilitu krajiny.
Hlavným problémom ostáva neprimerane vysoký podiel zákonom stanovených výdavkov na dôchodky, mzdy vo verejnej správe a sociálne dávky. Tieto záväzky sa v minulosti často populisticky zvyšovali bez dostatočného finančného krytia. K tomu sa pridáva pomalé a neefektívne čerpanie investičných fondov, ktoré brzdí rozvoj infraštruktúry či modernizáciu sektorov.
Hoci bankrot krajiny analytici nepredpokladajú, nedostatok investícií a rastúce úroky môžu dlhodobo obmedziť kvalitu života na Slovensku. Rada do budúcnosti je jasná – vláda sa musí urýchlene sústrediť na štrukturálne reformy, lepšie hospodárenie a efektívne využívanie dostupných zdrojov, aby zabránila spirálovitému zadlžovaniu a ochránila záujmy občanov.
