Slovensko zápasí s jedným z najvyšších rozpočtových deficitov v Európskej únii a kabinet Roberta Fica musí prísť s opatreniami, ktoré by výrazne ozdravili verejné financie. Krajina bola zaradená do procedúry nadmerného deficitu, pričom ďalšia nečinnosť môže viesť k strate dôvery zo strany finančných trhov a zdraženiu úverov. Pred tým, než minister financií Ladislav Kamenický predstaví nový konsolidačný projekt, vláda má k dispozícii dva navzájom protichodné návrhy – jeden z dielne zamestnávateľov, druhý od odborárov.
Zamestnávatelia chcú škrtať výdavky, navrhujú radikálne kroky
Podnikateľský sektor, zastúpený Republikovou úniou zamestnávateľov (RÚZ) a Asociáciou zamestnávateľských zväzov a združení (AZZZ), odmieta zvyšovanie daní a zdroj úspor vidí v radikálnych škrtoch verejných výdavkov. Celkový úsporný balík z dielne zamestnávateľov predstavuje návrh vo výške približne 6,5 miliardy eur.
RÚZ žiada zrušenie možnosti predčasného odchodu do dôchodku po 40 odpracovaných rokoch, keďže demografický vývoj na Slovensku podľa nich naznačuje vážne problémy s udržateľnosťou dôchodkového systému. Podnikateľské zväzy odporúčajú tiež zrušenie rekreačných poukazov, ktoré označujú za neefektívnu dotáciu pre cestovný ruch.

Azda najvýraznejším opatrením v návrhoch zamestnávateľov je zrušenie trinástych dôchodkov a bezplatného cestovania vlakom pre študentov a dôchodcov. Asociácia AZZZ tiež nastoľuje otázku, či je spravodlivé, aby tieto výhody čerpali aj ľudia, ktorí na to nie sú odkázaní, napríklad študenti z nadpriemerne zarábajúcich rodín. Zároveň požadujú výraznejšie zoštíhlenie štátnej správy, spojenie alebo úplné zrušenie niektorých novovytvorených ministerstiev, a dokonca aj zánik vyšších územných celkov.
Odborári preferujú vyššie dane pre najbohatšiu časť populácie
Opačný scenár predstavujú odborové organizácie, najmä Konfederácia odborových zväzov (KOZ), ktorá razí prístup zvýšenia príjmov štátu cestou vyššej daňovej záťaže pre najbohatších. KOZ jasne odmieta škrty v sociálnych opatreniach, namiesto toho žiada výraznejšie zaťaženie bánk a veľkých podnikov, ako aj zavedenie nových typov daní.
Konkretizujú, že štát by mal opätovne zaviesť osobitný bankový odvod a zvýšiť sadzbu korporátnej dane z aktuálnych 21 percent na 22 percent. Navyše presadzujú aj znovuzavedenie dane z vyplácania dividend. Okrem toho navrhujú dane z luxusných nehnuteľností, ktoré by mali zasiahnuť hlavne vlastníkov viacerých bytov či víl, digitálne dane pre veľké technologické firmy a daň zo sladených nápojov, ktorá je populárna v mnohých iných krajinách EÚ.
V jednom návrhu však zamestnávatelia a odborári nachádzajú spoločný bod – obe strany by privítali zrušenie novozriadených a podľa nich nadbytočných rezortov vlády, ktorých existencia zvyšuje verejné náklady bez zjavného efektu.
Dilema premiéra: Sociálne zabezpečenie alebo fiškálna disciplína
Premiér Robert Fico stojí pred náročnou dilemou. Voľby vyhral s jasne prosociálnou rétorikou, a preto verejne odmietol návrhy zamestnávateľov, ktorých opatrenia sú podľa neho neprijateľné pre ľavicovo orientovanú vládu. Zároveň však uvedomuje aj riziká finančnej nestability a možnú negatívnu reakciu zo strany investorov a finančných trhov.
Mimoriadne citlivou témou sú najmä trináste dôchodky. Tie sú už dlhší čas predmetom ostrej kritiky odborníkov pre svoju plošnosť, pretože pomoc sa dostáva aj tým dôchodcom, ktorých finančná situácia si takúto podporu nevyžaduje. Výsledkom je, že významná časť verejných zdrojov smeruje k ekonomicky silnejším seniorom na úkor tých, ktorí prežívajú na hranici chudoby.
Táto forma výdavkov je pritom dlhodobo veľkou záťažou pre štátny rozpočet. Sociálnej poisťovni dokonca chýbajú v aktuálnom roku peniaze už aj na štandardné výplaty dôchodkov, čo znamená, že vláda ich musí pokrývať z prostriedkov všetkých daňových poplatníkov. Odborníci v tejto súvislosti odporúčajú adresovanie dávok len tým seniorom, ktorých pevný životný štandard je skutočne ohrozený.
Napriek veľkému politickému riziku však Ficova vláda pravdepodobne nebude môcť pokračovať v doterajšom neadresnom rozdávaní financií, ak chce skutočne dosiahnuť zníženie deficitu na únosnú mieru. Rozhodnutie, ktoré kabinet prijme, preto v najbližšom období ovplyvní nielen finančnú stabilitu Slovenska, ale aj dôveryhodnosť vlády u voličov a medzinárodných partnerov.