Slovensko by malo odstúpiť od zvýhodňovania fosílnych palív a intenzívnejšie podporiť strategický rast čistých technológií, identifikuje Európska komisia v najnovšej Správe o krajine 2025. Aktuálnym pozitívnym príkladom pre ekonomickú diverzifikáciu smerom k ekologickým riešeniam je rozšírenie slovenskej výroby tepelných čerpadiel.
Dominancia Slovenska pri tepelných čerpadlách, no slabiny v ďalších odvetviach
V posledných rokoch sa Slovensku podarilo prilákať výrazné investície do výroby tepelných čerpadiel, pričom aktuálne celková ročná produkcia presahuje jeden milión jednotiek. Väčšina z tejto produkcie je pritom určená na export. V sektore aktuálne pracuje približne 15-tisíc zamestnancov, pričom väčšina pôsobí priamo vo výrobných závodoch. Tieto podniky navyše disponujú aj vlastnými centrami pre výskum a vývoj technických inovácií.
Na druhej strane, v ostatných perspektívnych odvetviach čistej ekonomiky Slovensko stále zaostáva. Podiel slovenských výrobcov na európskom trhu so solárnymi panelmi predstavuje menej ako jedno percento, a pri výrobe batériových technológií ide o približne dve percentá európskeho trhu. Ak chce Slovensko naplno využiť príležitosť, ktorú ponúka snaha EÚ o klimatickú neutralitu do roku 2050, musí intenzívnejšie investovať aj do týchto oblastí.
Nevhodná energetická politika a regulácia škodí elektrifikácii
Európska komisia identifikuje zásadný problém v politickom prístupe Slovenska k zdaňovaniu a regulácii ceny energií. Podľa dát z roku 2023 bola elektrická energia pre slovenských spotrebiteľov v priemere až 3,4-krát drahšia ako zemný plyn, čo výrazne komplikuje elektrifikáciu domácností ako aj priemyselného sektora. Takýto nevyvážený cenový pomer podľa Komisie limituje spotrebiteľov v tom, aby investovali do efektívnych a ekologickejších technológií ako napríklad tepelné čerpadlá.
Zároveň naďalej pretrváva politika len minimálneho alebo nulového daňového zaťaženia určitých fosílnych palív vrátane plynu či uhlia, čo podľa Komisie deformuje trh a znižuje motiváciu spotrebiteľov aj podnikateľov prechádzať na čistejšie riešenia. Energetickú politiku navyše charakterizujú časté legislatívne zmeny, ktoré vyvolávajú neistotu u investorov a brzdia rozširovanie čistých technológií na Slovensku.
Potrebná väčšia podpora výskumu a efektívnejšie využitie štátnych stimulov
Súčasná nízka úroveň investícií do výskumu a inovácií je podľa Európskej komisie ďalšou prekážkou pre dlhodobý úspech Slovenska v sektore čistých technológií. V roku 2022 predstavovali výdavky na výskum menej ako jedno percento slovenského HDP, čo je podstatne menej než európsky priemer 2,2 percenta. Nedostatočné financovanie výskumu brzdí krajinu najmä v sofistikovanejších oblastiach ako sú batériové technológie alebo solárne články. Aj zlepšenie spolupráce akademického a firemného sektora je na Slovensku zatiaľ iba v začiatkoch, a výraznejšiu podporu si vyžadujú aj startupy.
Vláda v marci 2024 síce prijala nové nariadenie, ktoré má zjednodušiť a zvýšiť štátnu finančnú pomoc pre strategické odvetvia ako čisté technológie či batériové systémy, no podľa Komisie legislatívna zmena sama o sebe nestačí. Potrebná je transparentnosť pri prideľovaní dotácií, pravidelné vyhodnocovanie ich efektívnosti a praktická podpora výskumno-inovačných aktivít.
Podľa Komisie predstavuje súčasná situácia pre Slovensko zároveň aj príležitosť na zníženie hospodárskej závislosti od automobilového priemyslu, ktorý v posledných rokoch dominoval príjemcom investičnej pomoci zo strany štátu. V roku 2023 išlo o 84 percent všetkých poskytnutých dotácií a v roku 2024 ich podiel dokonca vzrástol na rekordných 96 percent. Podpora ďalších priemyselných odvetví, akými sú čisté technológie, by Slovensku mohla priniesť výrazne vyššiu ekonomickú stabilitu a diverzifikáciu.
Neprehliadnite
Aby Slovensko využilo svoj potenciál a rozšírilo úspech tepelných čerpadiel aj do ostatných oblastí, musí krajina podľa Európskej komisie rýchlo a efektívne preorientovať svoju daňovú a regulačnú politiku a intenzívnejšie investovať do inovácií a technologického vývoja.
