Slovenské domácnosti sa ani v roku 2026 nepriblížia k cenovej stabilite, na akú si začína zvykať väčšina eurozóny. Inflácia sa síce postupne zmierňuje, no podľa analytikov zostane citeľnejšia než v okolitých krajinách. Hlavné dôvody sú pretrvávajúce tlaky v oblasti energií, potravín a služieb, ale aj domáce faktory vrátane miezd a fiškálnych zásahov štátu.
Po minuloročnom raste cien na úrovni približne štyroch percent odborníci neočakávajú výrazný zlom. Kým v eurozóne sa inflácia môže priblížiť k hranici dvoch percent, prípadne sa krátkodobo dostať aj pod ňu, slovenská ekonomika bude fungovať v inom režime. Tempo zdražovania má zostať vyššie a rozdiel oproti priemeru menovej únie bude aj naďalej viditeľný.
Energie a zásahy štátu
Analytik Slovenskej sporiteľne Marián Kočiš počíta v roku 2026 s priemernou infláciou okolo 3,5 percenta. Tento odhad však ešte môže ovplyvniť nová podoba štátnej pomoci s energiami. Energetické poukazy by podľa neho pôsobili ako dodatočný príjem pre domácnosti, čo síce zmierni dosahy vyšších cien, no súčasne podporí spotrebu a tým aj inflačné tlaky.
Dôležitým detailom bude aj metodika, ktorú Štatistický úrad SR použije pri započítavaní kompenzácií cien tepla do oficiálnych údajov. Rozdielny prístup môže konečné čísla posunúť približne o pol percentuálneho bodu. Na druhej strane však Kočiš pripomína, že konsolidačné kroky vlády, vrátane vyšších odvodov a zmien v zdanení práce, budú obmedzovať chuť ľudí míňať.
Potraviny, služby a mzdy
Inflácia má zostať nad priemerom eurozóny aj pre vývoj v segmente potravín a služieb. Jadrové tlaky bude naďalej podporovať rast nominálnych miezd, ktorý je na Slovensku vyšší než v mnohých iných krajinách používajúcich euro. Tento efekt však postupne oslabí chladnúci trh práce. Reálne príjmy síce porastú rýchlejšie než ceny, ale oveľa pomalším tempom než po pandémii.
Podobne situáciu hodnotí aj analytik 365.bank Tomáš Boháček. Podľa neho bude inflácia v roku 2026 pokračovať v pozvoľnom spomaľovaní a priblíži sa k hranici troch percent. Väčšina silných impulzov spojených s pandémiou a energetickou krízou už z ekonomiky postupne vyprchala, no úplné upokojenie cien ešte nenastane.
Brzdou rýchlejšieho návratu k nižšej inflácii zostanú najmä ceny energií. Domácnosti bez nároku na štátnu pomoc pocítia od začiatku roka citeľnejšie zdraženie, čo sa môže krátkodobo premietnuť aj do regulovaných cien. Pri potravinách Boháček očakáva skôr stabilizáciu, keďže ceny vstupov aj veľkoobchodné komodity sa upokojujú, hoci rizikom zostáva počasie.
Bývanie ako ďalší tlak
Do inflačného obrazu sa čoraz výraznejšie zapájajú aj ceny bývania. Po období stagnácie sa trh znovu rozhýbal pre obmedzenú ponuku nových bytov, drahšiu výstavbu a lepšiu dostupnosť hypoték. Tento vývoj môže tlačiť nahor ceny nehnuteľností aj nájomné a udržiavať jadrovú infláciu vyššie, než by si tvorcovia menovej politiky želali.
Neprehliadnite
Vládny konsolidačný balíček môže mať pri niektorých administratívnych poplatkoch a službách mierne proinflačný účinok, no podľa analytikov zásadný zvrat v celkovom trende neprinesie. Pre Slovákov to znamená, že v roku 2026 ich čaká pomalšie, no stále citeľné zdražovanie, pričom tempo rastu cien zostane vyššie než vo väčšine krajín eurozóny.
