Finančná situácia slovenských domácností v druhom štvrťroku 2025 zaznamenala ďalšie zhoršenie. Po miernom náznaku optimizmu v predchádzajúcich mesiacoch sa nálada opäť dramaticky zmenila. Najviac pesimizmu prejavujú seniori, pričom ich obavy pramenia najmä z rastúcich nákladov na život a neistoty v schopnosti splácať svoje záväzky.
Pokles finančného zdravia domácností
Súhrnný index finančného zdravia domácností dosiahol hodnotu 51,89 bodu, čo predstavuje pokles o 0,55 bodu oproti prvému kvartálu tohto roku. Tento ukazovateľ odráža nielen reálne finančné podmienky domácností, ale aj ich subjektívne vnímanie a očakávania. Najväčší pokles zaznamenal subindex ekonomického optimizmu, ktorý sa znížil na 45,36 bodu, pričom ostáva najslabšou súčasťou celého indexu. Tento trend ukazuje na rastúcu neistotu Slovákov ohľadom budúcnosti.
Zhoršenie nálady je najvýraznejšie medzi seniormi nad 65 rokov, kde optimizmus prudko klesol o viac ako štyri body. Z regionálneho pohľadu je pesimizmus najrozšírenejší na strednom Slovensku. Domácnosti v týchto oblastiach sa vo väčšej miere obávajú nárastu životných nákladov a možnosti nesplácania svojich dlhov.
Rastúce náklady a prehlbujúce sa obavy
Hoci inflácia spomalila, ceny základných tovarov a služieb, ako sú potraviny, energie či bývanie, zostávajú na vysokej úrovni. Pre dôchodcov, ktorí žijú z fixných príjmov, je táto situácia obzvlášť ťažká. Valorizácia dôchodkov, hoci pravidelná, nedokáže kompenzovať reálny nárast výdavkov. Okrem toho, verejné financie sú ovplyvnené konsolidačnými opatreniami, ktoré sa prejavili vo vyšších daniach a poplatkoch. Tie zasahujú nielen pracujúcich, ale aj seniorov s nízkymi dôchodkami.
Ďalším problémom je rapidný nárast úrokových sadzieb. Mnohým domácnostiam skončila fixácia hypoték, čo vedie k vysokým navýšeniam mesačných splátok. Pre mnohé rodiny sa tým vytvára kombinácia drahých potravín, bývania a úverov, ktorá značne zaťažuje ich rodinné rozpočty a vedie k obavám z finančného kolapsu.
Spoločenské a ekonomické riziká
Pretrvávajúce zhoršovanie finančnej situácie domácností vytvára predpoklad na nárast chudoby a sociálneho vylúčenia. Ohrození sú najmä seniori, jednorodičovské rodiny a osoby s nízkou kvalifikáciou. Ich životná úroveň klesá nielen z finančného hľadiska, ale aj v oblasti zdravia a prístupu k potrebným službám.
Tento trend má aj širší spoločenský dopad. Narastajúca frustrácia verejnosti môže viesť k eskalácii sociálneho napätia, rastu populizmu a extrémizmu. Ľudia nespokojní s aktuálnymi politickými a ekonomickými riešeniami môžu začať hľadať radikálne alternatívy, čo predstavuje riziko aj pre stabilitu krajiny.
Situácia tak napovedá, že pretrvávajúce ekonomické výzvy neovplyvňujú len jednotlivcov, ale majú potenciál prerásť do vážnych spoločenských a ekonomických problémov, s ktorými sa Slovensko bude musieť v budúcnosti vyrovnať.
