Slovenská vláda v súčasnosti čelí veľkým neistotám ohľadom vývoja cien plynu pre domácnosti v najbližších rokoch. Premiér Robert Fico sa vyjadruje optimisticky, čo sa týka budúcnosti cien v roku 2026, no zároveň upozorňuje na vážne riziká, ktoré môžu ceny tejto komodity v horizonte niekoľkých rokov razantne zvýšiť. Za hlavné nebezpečenstvo označuje nové opatrenie Európskej komisie, ktoré predpokladá ukončenie dodávok ruského plynu od začiatku roku 2028.
Vláda chce pokračovať v dotáciách, len cielenejšie
Súčasné plošné dotovanie energií, ktoré výrazne zmierňovalo rast cien plynu, by malo skončiť budúci rok. Premiér Fico však uistil, že vláda chce aj naďalej pokračovať v podpore domácností, aj keď možno odlišným spôsobom. Ministerka hospodárstva Denisa Saková dostala za úlohu pripraviť účinnejší a adresnejší mechanizmus pomoci, ktorý by sa opieral najmä o informácie, ktoré už má štát k dispozícii vo svojich databázach. Cieľom je zjednodušiť celý proces tak, aby obyvatelia nemuseli osobne žiadať o príspevky, ale zároveň zachovať finančnú podporu pre väčšinu domácností. Premiér totiž tvrdí, že veľmi málo slovenských rodín disponuje čistým mesačným príjmom nad úrovňou dvoch až troch tisíc eur, takže pomoc bude takmer všeobecne potrebná.
Riziko drahšieho plynu až o 50 percent
Najväčšou budúcou hrozbou pre ceny plynu na Slovensku je podľa Fica návrh Európskej komisie úplne odstaviť dovoz ruského plynu prostredníctvom plynovodu Turkstream od 1. januára 2028. Toto opatrenie by spôsobilo zastavenie približne 3,5-miliardy metrov kubických plynu, ktorý krajina pravidelne odoberá. Predseda vlády upozorňuje, že po odstavení tejto trasy by Slovensko muselo nakupovať plyn z iných, výrazne drahších zdrojov, čo by viedlo k zvýšeniu cien pre konečných spotrebiteľov až o 30 až 50 percent. Okrem toho existujú vážne obavy, či sa krajine vôbec podarí zabezpečiť dostatok plynu na pokrytie domácej spotreby.
Dôsledok tohto kroku však môže Slovensko pocítiť aj v podobe potenciálnej finančnej straty. Ak by vláda bola nútená ukončiť dlhodobú zmluvu s ruským Gazpromom, platnú až do roku 2035, hrozí krajine súdna arbitráž a následne astronomická pokuta, ktorej výška by sa pohybovala medzi 16 až 20 miliardami eur. Premiér potvrdil, že doteraz z Európskej komisie nedostali žiadnu odpoveď, ako bude toto riziko eliminované, a že slovenská vláda nikdy zámerne nepristúpi na ukončenie odberu plynu z Ruska, ak by to malo výrazne poškodiť domácnosti.
EÚ: žiadne finančné kompenzácie
V reakcii na obavy Slovenska eurokomisár pre energetiku Dan Jorgensen jednoznačne odmietol možnosť akejkoľvek finančnej kompenzácie zo strany EÚ za plánované ukončenie odberu ruského plynu. Zdôraznil, že množstvo členských krajín už čelilo výrazným nákladom spojeným s odchodom od ruskej energetiky a je nevyhnutné, aby podobným spôsobom postupovali aj ostatné štáty v záujme spoločnej európskej energetickej bezpečnosti.
Jorgensen navyše ukľudnil slovenskú stranu konštatovaním, že prípadné právne spory za nedodržanie zmlúv s Gazpromom by Slovensku reálne hroziť nemuseli, keďže rozhodnutie o odstavení plynu na úrovni celej Únie by bolo právne vyhodnotené ako zásah „vyššej moci“. To by podľa európskej legislatívy znamenalo, že obchodné spoločnosti by boli zbavené záväzkov voči ruskému dodávateľovi a vyhli by sa tak aj vysokým sankciám.
Situácia však ostáva konfliktná, keďže Slovensko a Maďarsko nedávno v rámci EÚ zablokovali spoločný energetický návrh, ktorý tak ostáva v diplomatickom patovom stave. Európska komisia aktuálne tlačí na schválenie plánov kvalifikovanou väčšinou, čím by eliminovala možnosť slovenského veta. Slovenská diplomacia preto stále hľadá možnosti, ako dosiahnuť odloženie hlasovania a otvoriť priestor pre ďalšie rokovania.
Hoci slovenský premiér čerpá argumenty pochádzajúce z predpokladu, že hlavnou prednosťou ruského plynu je najmä jeho cena, existujú jasné náznaky, že lacné ceny pre slovenských odberateľov sú viac výsledkom extrémne vysokých vládnych dotácií než samotnej výhodnosti suroviny. Tie výrazne zaťažujú štátny rozpočet a zrejme dlho udržateľné nebudú. Ak sa štátu nepodarí nájsť efektívne riešenie premeňujúcej sa energetickej politiky Európy, pravdepodobné nárasty cien môžu znamenať vážnu finančnú záťaž pre slovenské domácnosti a komplikácie v širšom ekonomickom kontexte.
