Inflácia na Slovensku v júli 2025 dosiahla najvyššiu úroveň za posledných 19 mesiacov. Medziročná miera inflácie vzrástla na 4,4 %, pričom zdražovanie najvýraznejšie zasiahlo potraviny, nealkoholické nápoje, bývanie a dovolenky. Ako vyplýva z údajov Štatistického úradu SR, rast cien pokračuje v súvislosti s viacerými domácimi aj vonkajšími faktormi, pričom významnú úlohu zohrávajú štátne konsolidačné opatrenia.
Najvyššie zdražovanie v kategórii potravín a nápojov
Potraviny a nealkoholické nápoje zostávajú najväčším zdrojom inflácie, keďže ide o druhú najväčšiu položku vo výdavkoch domácností. Medzimesačne sa ich ceny zvýšili o 0,5 %, pričom medziročne zaznamenali historické maximá pri viacerých položkách. Výrazné zdraženie platilo najmä pre mlieko, syry a vajcia, kde ceny medziročne vzrástli až o 1,4 %.
Ďalšie výrazné zdražovanie zaznamenali káva, čaj a kakao s medziročným nárastom o 20,5 %, zatiaľ čo ceny vína stúpli o 16 %. Dvojciferný nárast sa dotkol aj olejov, tukov, mliečnych výrobkov a ovocia, čo odzrkadľuje pretrvávajúce tlakové tendencie na trhu s agrokomoditami.
Okrem potravín sa zvýšenie cien prejavilo aj v cestovnom ruchu. S nástupom dovolenkovej sezóny vzrástli ceny zájazdov medzimesačne o 6,5 %, čím výrazne prispeli k inflácií. Pri bývaní a energiách síce zdraženie dosiahlo len 0,2 %, no nájomné poskočilo o výrazných 1,7 %.
Štátne opatrenia znásobujú nákladovú infláciu
Konsolidačné opatrenia vlády, vrátane zvyšovania nepriamych daní, majú priamy dopad na rast cien na Slovensku. Zvýšenie DPH a spotrebných daní, napríklad na sladené nápoje a tabak, spôsobilo markantný nárast cien v týchto kategóriách. V prípade alkoholických nápojov a tabaku taktiež pokračoval trend razantného zdražovania v dôsledku pravidelného zvyšovania daňového zaťaženia.
Podnikatelia tieto nové náklady premietajú do konečných cien, čím sa vytvára nákladová inflácia. Tento jav ovplyvňuje aj gastrosektor, kde vyššie náklady na nealkoholické nápoje či služby v reštauráciách a hoteloch vedú k ďalšiemu zdražovaniu v týchto odvetviach. Napríklad ceny v gastronómii stúpli medziročne o 9,5 %, čo potvrdzuje špirálovitý efekt daňového zaťaženia na infláciu.
Bude potrebné zvážiť ďalšie kroky
Ak zostane inflácia dlhodobo na vysokej úrovni a nepriaznivo ovplyvnený bude aj reálny rast miezd, Slovensko môže čeliť značným ekonomickým a sociálnym dôsledkom. Domácnosti budú nútené ešte viac škrtiť svoje výdavky, čo sa môže premietnuť do poklesu životnej úrovne, ako aj finančnej stability. Najväčšie riziko hrozí nízkopríjmovým domácnostiam, ktoré môžu vyčerpať svoje úspory a narastať bude ich zadlženosť.
V tejto situácii je nevyhnutné zvážiť efektivitu zavedených opatrení a upraviť ich tak, aby zmiernili negatívny dopad na obyvateľstvo. Nadmerný rast cien môže postupne viesť k nárastu sociálneho napätia a prehĺbeniu nerovností v spoločnosti, čo by predstavovalo vážny problém nielen pre ekonomiku, ale aj pre celkovú stabilitu krajiny.
