Podnikateľské prostredie na Slovensku čakajú zásadné zmeny v oblasti fakturácie. Ministerstvo financií predstavilo novelu zákona o DPH, ktorá od roku 2027 zavedie povinnú elektronickú fakturáciu (e-faktúru). Tento krok vychádza z európskeho legislatívneho balíka ViDA (DPH v digitálnom svete) a má za cieľ nielen modernizáciu systému, ale aj efektívnejší boj proti daňovým podvodom. Navrhované opatrenie však čelí kritike zo strany podnikateľov, ktorí upozorňujú na viaceré praktické problémy.
Zavedenie v dvoch fázach
Povinné e-faktúry budú implementované postupne. Od 1. januára 2027 sa ich používanie bude týkať všetkých platiteľov DPH, ktorí poskytujú tovary a služby na domácom trhu. Na neplatiteľov DPH, vrátane drobných živnostníkov, a na dodávky oslobodené od dane, ako je zdravotná starostlivosť, sa povinnosť zatiaľ vzťahovať nebude. Táto prvá fáza tak primárne zasiahne firmy a väčších podnikateľov napojených na štandardný systém DPH.
Druhá fáza, naplánovaná na 1. júl 2030, rozšíri povinnosť elektronickej fakturácie aj na cezhraničné transakcie v rámci Európskej únie. Dáta z faktúr budú centrálne spracovávané a porovnávané naprieč členskými štátmi, čím sa má výrazne sťažiť možnosť daňových podvodov. Slovensko týmto krokom predbehne niektoré iné krajiny, ktoré plánujú zaviesť systém až tesne pred povinnosťou stanovenou EÚ.
Technické zmeny a náklady pre podnikateľov
Elektronická faktúra nebude jednoduchým PDF súborom, ale štruktúrovaným elektronickým dokumentom, ktorý bude spracovávaný prostredníctvom certifikovaných doručovacích služieb. Tieto služby by mali zabezpečovať primárne výrobcovia účtovných softvérov, ktorí tak budú zohrávať kľúčovú úlohu v procese digitalizácie fakturácie. Automatická kontrola náležitostí faktúr a odosielanie údajov na Finančné riaditeľstvo však pre firmy znamenajú dodatočné integračné povinnosti. Organizácie využívajúce zahraničné alebo vlastné IT systémy budú musieť investovať do externej technickej podpory, čo môže vyžadovať významné náklady.
Podľa návrhu dôjde aj k zmene lehoty na vystavenie faktúry, ktorá sa skráti z aktuálnych 15 dní na 10 dní. Táto nová lehota platí aj v prípadoch, ak jej posledný deň pripadne na víkend či sviatok. Podnikatelia z odvetví, ako je energetika, už avizovali, že tento krok je z prevádzkového hľadiska problematický.
Kritika odborníkov a možné dopady
Novela zákona vyvolala širokú odozvu. Počas pripomienkového konania bolo vznesených až 255 pripomienok, pričom 103 z nich malo zásadný charakter. Mnohé výhrady smerujú na fakt, že Slovensko plánuje zaviesť systém už od roku 2027, zatiaľ čo EÚ stanovila povinnosť až na rok 2030. Kritici upozorňujú, že takýto rýchly postup zbytočne zaťažuje podnikateľské prostredie v porovnaní s inými členskými štátmi.
Ďalšou významnou otázkou je riziko technických výpadkov pri prenose dát. Podľa aktuálneho návrhu by za tieto výpadky niesli zodpovednosť podnikatelia, čo odborná verejnosť považuje za neprimerané. Podnikateľské zväzy varujú, že nová povinnosť prinesie najmä malým a stredným firmám dodatočné administratívne a finančné zaťaženie.
Výhody pre štát a verejnosť
Hlavným cieľom zavedenia e-faktúry je zúženie daňovej medzery a efektívnejší výber DPH. Ak bude systém fungovať podľa očakávaní, štátny rozpočet by mohol ročne získať dodatočné stovky miliónov eur. Tieto prostriedky môžu byť použité na financovanie verejných služieb, ako sú zdravotníctvo či školstvo, čo by v dlhodobom horizonte prospelo celej spoločnosti.
Neprehliadnite
Pre podnikateľov však nový systém znamená viacero výziev. Okrem nákladov na zabezpečenie technického riešenia budú musieť prispôsobiť aj svoje interné procesy, aby dokázali vyhovieť novým pravidlám. Prínosy digitalizácie v podobe zrušenia kontrolných a súhrnných výkazov, ktoré je plánované od roku 2030, tak zatiaľ mnohí hodnotia skepticky. Kým veľké firmy môžu novinku zvládnuť jednoduchšie, drobní podnikatelia sa obávajú ďalšieho zvyšovania podnikateľských nákladov.
