Slovensko sa v rámci krajín eurozóny ocitlo na čele rebríčka zdražovania. Kým priemerná inflácia v eurozóne zostáva na cieľovej úrovni 2 %, na Slovensku ceny rástli tempom viac než dvojnásobným. Hoci ekonómovia očakávajú v najbližších mesiacoch zmiernenie tejto situácie, rizikom ostávajú rastúce ceny potravín, služieb a potenciálne ďalšie zvyšovanie daňovej záťaže.
Inflácia na vrchole
Podľa údajov Slovenskej sporiteľne dosiahla harmonizovaná inflácia na Slovensku v júni svoj vrchol s hodnotou 4,5 %. Predpokladá sa, že tempo rastu cien postupne spomalí, pričom výraznejší pokles by sa mohol prejaviť až v poslednom štvrťroku. Napriek tomu sa inflácia pravdepodobne nebude približovať k úrovni nižšej než 4 %.
Najviac rast cien zasiahol sektor služieb. Výrazne zdraželi vzdelávanie, reštaurácie, hotely, poštové a doručovateľské služby tempom medzi 6 a 10 %. Dôvodom sú mzdové tlaky na trhu práce, ktoré sa premietajú do vyšších cien. Zároveň sa zrýchľujú náklady na potraviny, pričom potravinová inflácia za posledných šesť mesiacov vzrástla až o 50 %. Diskutuje sa aj o ďalšom zvýšení DPH od januára budúceho roka, čo by opäť vyvolalo tlak na vyššie ceny.
Dôvody rastu cien
Súčasný stav je dôsledkom kombinácie viacerých faktorov. Konsolidácia verejných financií vedie k rastu daňového a odvodového zaťaženia. Vláda zvýšila sadzbu DPH, zaviedla nové dane, ako napríklad daň zo sladených nápojov či z finančných transakcií, a upravila zdravotné odvody. Následkom je, že čisté príjmy občanov klesajú, a to aj napriek tomu, že nominálne mzdy zostali rovnaké alebo mierne narástli.
Reálne mzdy, teda finančný príjem očistený od inflácie, narástli len minimálne, čo nestačí kompenzovať zvýšené životné náklady. Ceny tovarov a služieb zostávajú na vysokých úrovniach z rokov 2022 a 2023, čo prehĺbilo rozdiel medzi výplatou a skutočnou kúpyschopnosťou obyvateľstva.
Ohrozenie životnej úrovne
Pokles kúpnej sily sa priamo prejavuje na finančnej situácii domácností. Až dve tretiny Slovákov dnes zápasia s pokrytím základných výdavkov a mnohé rodiny čerpajú svoje úspory, aby mohli zvládnuť každodenné náklady. Ak sa trend nezvráti, môže to viesť k výraznému nárastu zadlženosti, exekúcií a bankrotov.
Táto situácia by mohla mať vážne ekonomické a sociálne dôsledky. Zníženie domácej spotreby by poškodilo podniky, ktoré by boli nútené obmedziť investície, zamestnanosť a v krajnom prípade aj prepúšťať. Slovenská ekonomika by tak vstúpila do začarovaného kruhu stagnácie, pričom vysoké dane a nižší výber daní by len zhoršili už aj tak napäté štátne financie.
V dlhodobom horizonte by sa Slovensko mohlo stať menej atraktívnym pre zahraničné investície, zamestnanosť a talentovaných odborníkov, ktorí budú hľadať lepšie podmienky v zahraničí. Súčasný ekonomický vývoj preto predstavuje vážne riziko pre stabilitu ekonomiky i životnú úroveň obyvateľov krajiny.
