Slovensko sa v posledných mesiacoch ocitlo v situácii, ktorá ukazuje, že ekonomické rozdiely medzi krajinami Európy sa naďalej prehlbujú. Kým ceny potravín a nákladov na bývanie sú u nás často porovnateľné s tými v bohatších krajinách, rozdiely v príjmoch slovenských domácností ostávajú výrazné. Tento nepomer je čoraz citeľnejší, najmä v kontexte rastúcej inflácie a pomaly sa zotavujúcej kúpnej sily.
Krehká rovnováha medzi mzdami a infláciou
V roku 2023 dosiahla priemerná mesačná mzda na Slovensku 1 430 eur, čo predstavuje medziročný nárast o 9,7 percenta. Na prvý pohľad pozitívne čísla však v sebe skrývajú temnú stránku. Inflácia, ktorá sa na začiatku roka 2024 stabilizovala na nižšej úrovni 2,1 percenta, začala od leta opäť rásť. V novembri už dosiahla 3,2 percenta a v súčasnosti presahuje hranicu štyroch percent. Očakávaný rast platov o 5,5 percent v blízkom období tak prináša len minimálny reálny nárast príjmov, ktorý slovenským rodinám prináša zlepšenie len o približne jedno percento.
Obyvatelia, ktorí už aj tak pociťujú tlak na svoje peňaženky, sú nútení prehodnocovať svoje výdavky. Šetrí sa na rekreačných aktivitách, menej sa investuje do väčších nákupov či domácich zariadení. Rýchlejšie rastúce životné náklady tak udržujú slovenské domácnosti v režime obmedzeného hospodárenia, čo výrazne vplýva aj na spotrebiteľské správanie v krajine.
Prehlbujúce sa rozdiely v rámci Európskej únie
Slovenské mzdy, hoci od vstupu do EÚ narástli o viac než 900 eur, stále výrazne zaostávajú za priemerom krajín Európskej únie, ktorý dnes dosahuje 1 583 eur. Za najväčšími ekonomikami, ako je Rakúsko s priemerným platom nad 4 500 eur, nemá Slovensko ekonomicky ani potenciálne porovnateľnú štartovaciu základňu. Dokonca aj susedné Česko má priemernú mzdu, ktorá presahuje 2 000 eur, čo je prudký kontrast oproti slovenským podmienkam.
Pre porovnanie, náklady na život na Slovensku sú o 25 percent vyššie ako v Poľsku a o 17 percent vyššie oproti Česku. Napriek vyšším príjmom oproti Maďarsku či Bulharsku, kde sú priemerné mzdy nižšie než u nás, je slovenská ekonomická realita viac zaťažujúca kvôli vysokým cenám energií, potravín a bývania. Zlepšovanie životnej úrovne Slovákov tak zaostáva nielen za vyspelejšími západnými krajinami, ale aj za niektorými susednými štátmi.
Reforma daní a ekonomické výzvy
Jedným z opatrení, ktoré mali domácnostiam krátkodobo pomôcť, bola znížená DPH na vybrané potraviny na úrovni 5 percent. Tento krok však pôsobil len dočasne, pretože zvýšenie základnej sadzby na 23 percent opäť zdvihlo výdavky domácností. Najvýraznejšie tento posun pocítili nízkopríjmové rodiny, ktoré už aj tak väčšinu svojich financií míňajú na základné životné potreby, ako sú energie, potraviny a nájomné. Výpadok úľav tak výrazne ovplyvnil ich celkové výdavky, čo prispieva k rastúcej frustrácii obyvateľov.
Podľa zamestnávateľov narastajúci nedostatok kvalifikovanej pracovnej sily núti firmy ponúkať vyššie mzdy a benefity, čím sa zmierňuje nespokojnosť pracovníkov. Avšak rastúce náklady znižujú schopnosť podnikov vytvárať nové pracovné miesta. Výsledkom sú prísnejšie výberové konania a menšia dostupnosť zamestnaní. Ak bude inflácia naďalej rásť rýchlejším tempom ako produktivita práce, Slovensko bude čeliť ďalšej vlne znižovania životnej úrovne.
Súčasné ekonomické podmienky tak ukazujú, že Slovensko vstupuje do náročného obdobia, v ktorom bude dôležité stabilizovať infláciu, zlepšiť tvorbu kvalitných pracovných miest a zmierniť prehlbujúce sa ekonomické rozdiely. Bez efektívnych a dlhodobých riešení hrozí, že vyššie mzdy ostanú len číslami v štatistikách, bez skutočného dopadu na reálne životné podmienky obyvateľov.
