Predseda Slovenskej národnej strany (SNS) Andrej Danko zvyšuje tlak na koaličných partnerov v otázke zahraničnej politiky Slovenska a jeho členstva v NATO. Po sobotňajšom sneme národniarov apeloval na premiéra Roberta Fica, aby namiesto všeobecných diskusií prešiel k dôslednej analýze možnosti neutrality krajiny a eventuálneho vystúpenia z Aliancie.
Koaličný partner presadzuje neutralitu a avizuje finančné výhody
Danko ocenil, že premiér Robert Fico už začiatkom týždňa prvýkrát otvoril verejnú diskusiu o potenciálnom neutrálonom štatúte Slovenska. Zároveň však zdôraznil potrebu konkrétnych krokov namiesto len verbálnych deklarácií. SNS tento krok spája najmä s výrazným zvýšením investícií do obrany požadovaných spojencami v rámci NATO.
Líder SNS tvrdí, že plánované zvýšenie výdavkov na obranu, ktoré by podľa neho mohli dosiahnuť až 5 % HDP, teda približne 7 miliárd eur, bude pre krajinu zbytočne nákladné. Neutralita by podľa neho mohla byť ekonomicky výhodnejšia ako zotrvanie v aliancii za súčasných podmienok. Danko preto vyzýva na podrobnú analýzu ekonomických nákladov a prínosov neutrality Slovenska, čo považuje za kľúčové pre ďalší postup vlády v tejto otázke.
Politické postoje sa štiepia, opozícia a koalícia reagujú
Diskusie o prípadnom odchode Slovenska z NATO a príklone k neutralite narazili na ostrú kritiku zo strany opozície. Predseda Progresívneho Slovenska Michal Šimečka označil smerovanie zahraničnej politiky koalície za nebezpečné a tvrdí, že neutralita by výrazne znížila bezpečnostnú pozíciu krajiny. Takéto opatrenia sú podľa neho ekvivalentom spoločenského zblíženia s politikami ruského prezidenta Vladimira Putina.
Ku kritike sa pripojil aj koaličný partner Hlas-SD. Jeho predseda Matúš Šutaj Eštok pripomenul nedávne oficiálne podpísané memorandum troch najvyšších ústavných činiteľov, vrátane premiéra Roberta Fica, ktoré deklaruje pevné zotrvanie Slovenska v NATO a Európskej únii. Hlas podľa jeho slov nebude podporovať akékoľvek odchýlenie sa od tohto jasne vymedzeného smerovania a zdôrazňuje potrebu zachovať bezpečnostné záruky poskytované NATO.
Príklady zo zahraničia poukazujú na bezpečnostné riziká
Analytici v súvislosti s prebiehajúcimi diskusiami upozorňujú na dôležité poučenia zo zahraničia. Ukrajina, ktorá dlhodobo zachovávala neutrálne postavenie, sa nedokázala efektívne ubrániť invázii zo strany Ruska v roku 2022, ktoré dodnes dôrazne trvá na neutralite Ukrajiny ako na predpoklade mierových rokovaní. Naopak, štáty ako Švédsko a Fínsko, ktoré boli historicky neutrálne, zhodnotili neutralitu ako bezpečnostné riziko a po ruskej invázii sa rozhodli vstúpiť do NATO.
Zmena zahraničnopolitického kurzu Slovenska by pritom podľa odborníkov paradoxne mohla znamenať, že krajina bude musieť výrazne zvýšiť investície do obrany, pokiaľ vystúpi z NATO. Bezpečnostné výdavky na vytvorenie samostatného obranného systému by totiž výrazne prekročili súčasné náklady krajiny vrámci kolektívnej bezpečnosti Aliancie.
Diskusia o potenciálnom odchode Slovenska z NATO a možnej neutralite zatiaľ prebieha najmä v politickej rovine. Jej praktická realizácia by však mala rozsiahle ekonomické a strategické dôsledky, ktorých analýza nesmie byť podľa expertov zanedbaná. Na vládnu koalíciu tak čakajú ďalšie kola náročných rokovaní a hľadania konsenzu.
