Vládny konsolidačný balíček by mohol zásadne zmeniť podnikateľské prostredie na Slovensku. Zameriava sa totiž na dlhodobý problém fiktívnych živností, ktoré podľa vlády spôsobujú štátu ročné straty na daniach a odvodoch vo výške stoviek miliónov eur. Zlepšenie kontroly a sprísnenie pravidiel má priniesť do rozpočtu dodatočných 40 miliónov eur.
Fiktívne živnosti ako európsky fenomén
Fiktívna živnosť formálne vyzerá ako podnikanie, no v praxi ide o prípady, keď živnostník vykonáva prácu obvyklú pre zamestnanca – s pevne stanovenou pracovnou dobou, konkrétnymi úlohami a pod dohľadom zamestnávateľa. Takýto model umožňuje firmám šetriť na nákladoch až 35 %, pretože sa vyhýbajú povinným odvodom vyplývajúcim zo Zákonníka práce.
Slovensko v tomto ohľade vyniká. Podľa údajov Najvyššieho kontrolného úradu a Eurostatu funguje touto formou až 123-tisíc ľudí, pričom najrozšírenejšia je vo sférach IT, stavebníctva, dopravy a zdravotníctva. Táto situácia predstavuje vážne výzvy nielen pre podnikateľské prostredie, ale aj pre dlhodobé finančné zdravie samotných pracovníkov, ktorí na fiktívnu živnosť pristúpili.
Tlak na väčšiu transparentnosť a spravodlivosť
Náklady spojené s týmto systémom sú pre štát alarmujúce, s odhadovanou stratou na odvodoch a daniach v rozmedzí 177 až 251 miliónov eur ročne. Tento model zároveň výrazne narúša konkurenčné prostredie, pretože firmy, ktoré sa riadia zákonnými pravidlami, často nedokážu cenovo konkurovať tým, ktoré aktívne využívajú fiktívne živnosti.
S cieľom zvrátiť tento trend vláda plánuje sprísniť definíciu závislej práce v Zákonníku práce. Zároveň navrhuje zvýšiť pokuty za nelegálne zamestnávanie a zaviesť prísnejšie kontroly, ktoré sa zrejme zamerajú najmä na IT sektor a ďalšie nevýrobné odvetvia. Firmám, u ktorých sa odhalia tieto praktiky, budú hroziť vysoké pokuty, spätné daňové doplatky a vylúčenie z verejných zákaziek.
Riziká, ktorým pracovníci čelia
Pre živnostníkov zapojených do tohto systému problém nespočíva len v absencii zamestnaneckých benefitov, ako je nárok na dovolenku, platenú PN či odstupné. Väčšie obavy vzbudzuje minimálna úroveň odvodov, ktorú odvádzajú, čím si pripravujú extrémne nízke starobné dôchodky, často hlboko pod úrovňou minimálnej penzie. Nejde teda iba o krátkodobo výhodné riešenie, ale o rozhodnutie s dlhodobými existenčnými dôsledkami.
Dôvody, prečo sa niektorí rozhodnú pre tento systém, sú mnohé. Zvyčajne ide o vidinu vyššieho príjmu, ktorý si pracovníci po zaplatení odvodov ponechajú. Mnohí taktiež tvrdia, že nemajú na výber, pretože zamestnávatelia často zamestnanecké pomery ani neponúkajú. Na druhej strane, rozhodovanie ovplyvňuje aj nedôvera v štátny dôchodkový systém, pričom časť ľudí radšej preferuje okamžite vyššie príjmy, ktoré môžu využiť podľa vlastného uváženia.
Budúce očakávania a implikácie
Vláda si od pripravovaných zmien sľubuje väčšiu spravodlivosť a korektnosť na trhu práce. Reálne výsledky však budú závisieť od efektivity kontrol a spôsobu, akým novinky zasiahnu fiktívnych živnostníkov aj firmy. Odborníci predpovedajú, že sa tento krok stretne s výrazným odporom najmä zo strany zamestnávateľov, pre ktorých flexibilita vyplývajúca z tohto modelu bola doteraz kľúčová.
Neprehliadnite
Súčasné opatrenia, ak budú účinne implementované, by mohli pomôcť nielen štátnemu rozpočtu, ale aj zvýšiť istoty pracovníkov, ktorí si týmto spôsobom dobrovoľne či pod nátlakom znižujú svoju budúcu sociálnu ochranu. Či však tieto kroky povedú k požadovaným zmenám, ukáže až čas.
