Helsinki, hlavné mesto Fínska, sa zapísali do histórie ako jedno z prvých miest na svete, kde počas celého roka nedošlo k žiadnej smrteľnej dopravnej nehode. Tento nevídaný úspech je výsledkom dlhoročného úsilia o bezpečnejšie cesty a strategického plánovania, pričom kľúčovú rolu zohrala legislatívna zmena znižujúca maximálnu povolenú rýchlosť na rizikových miestach.
Jazda na 30 km/h zachraňuje životy
Jedným z hlavných opatrení, ktoré spravili rozdiel, bolo zníženie maximálnej povolenej rýchlosti na 30 km/h. Tento limit bol zavedený v centrálnych častiach Helsínk a v rezidenčných oblastiach s vysokou hustotou chodcov či cyklistov. Aj keď sa nové obmedzenie netýka všetkých úsekov mesta, evidované dáta preukazujú jeho zásadný vplyv na bezpečnosť cestnej premávky.
Na správne dodržiavanie tohto rýchlostného limitu dohliada 60 stacionárnych radarov rozmiestnených po celom meste. Dlhodobé štatistiky potvrdzujú, že práve ich využitie výrazne zvyšuje mieru dodržiavania predpisov vodičmi. Umiestnenie radarov bolo starostlivo premyslené, pričom sa zohľadňovali najrizikovejšie miesta v doprave.
Kľúčová infraštruktúra a stratégia pre budúcnosť
Úspechy Helsínk však nespočívajú len v znížení rýchlosti. Mesto investovalo do zlepšenia infraštruktúry pre cyklistov a chodcov, ktorí sú v doprave považovaní za najzraniteľnejších. Rozšírenie chodníkov, nové cyklotrasy a zúženie jazdných pruhov prispeli k vytvoreniu bezpečnejšieho prostredia pre všetkých účastníkov cestnej premávky.
Realizácia programu „Vision Zero“, ktorý si za cieľ stanovil nulovú úmrtnosť na cestách, vyžadovala systematický prístup a silnú podporu zo strany samosprávy. Tento úspech poukazuje na to, že kombinácia legislatívnych zmien a infraštruktúrnych opatrení môže priniesť reálne výsledky aj vo veľkomestách.
Inšpirácia pre Bratislavu
Príklad Helsínk je motiváciou aj pre Bratislavu, ktorá sa v posledných rokoch usiluje o zlepšenie bezpečnosti na cestách. Slovenské hlavné mesto už pristúpilo k znižovaniu povolenej rýchlosti v obytných zónach a v okolí škôl zároveň rozširuje chodníky a osádza spomaľovače. Napriek týmto opatreniam ostáva výzvou legislatívna prekážka, ktorá bráni inštalácii stacionárnych radarov.
Podľa aktuálnych štatistík v Bratislave za uplynulý rok zomrelo pri dopravných nehodách osem ľudí. Mestská samospráva síce vykonáva opatrenia, no k dosiahnutiu výsledkov podobných Helsinkám bude nevyhnutná aj zmena zákonov. Stacionárne radary by mohli zohrávať kľúčovú rolu pri dodržiavaní rýchlostných limitov, podobne ako tomu je vo Fínsku.
Či už na lokálnej alebo na medzinárodnej úrovni, dosiahnutie nulovej úmrtnosti zostáva ambicióznym cieľom. Európska únia plánuje do roku 2030 znížiť počet obetí dopravných nehôd o polovicu. Príklad Helsínk ukazuje, že strategický prístup spojený s podporou modernej technológie je efektívnym spôsobom, ako tento cieľ naplniť.
