Minister financií Ladislav Kamenický pracuje na ambicióznych opatreniach, ktoré majú zásadne znížiť deficit štátneho rozpočtu. Aktuálny konsolidačný plán vlády pod jeho vedením počíta s opatreniami v celkovej výške presahujúcej 2,3 miliardy eur. Táto suma výrazne prevyšuje pôvodné očakávania ministerstva, ktoré začiatkom roka plánovalo očakávané úspory na úrovni približne 850 miliónov eur.
Kamenický chce primárne dosiahnuť úspory prostredníctvom efektívnejšej kontroly a cieleného zoškrtania štátnych výdavkov. Na druhej strane rezort financií presadzuje aj zavedenie vyššej dane z hazardných hier ako doplňujúce opatrenie pre zvýšenie rozpočtových príjmov. Ministerstvo financií pritom zdôrazňuje, že súčasná daňová záťaž občanov už dosiahla svoj limit a odmieta ďalšie všeobecné zvyšovanie daní pre populáciu.
Koaličné diskusie pod tlakom rozpočtových termínov
Samotné rokovania o podobe štátneho rozpočtu medzi tromi koaličnými partnermi – Smerom-SD, SNS a stranou Hlas – sú komplikované. Doposiaľ bolo preskúmaných viac než 60 rôznych opatrení s celkovou možnou úsporou na úrovni až troch miliárd eur. Napriek tomu zatiaľ nedošlo k záverečnej dohode akceptovateľnej všetkými stranami.
Strana SNS v rámci rokovaní kladie dôraz na presné určenie zdrojov potrebných na pokrytie deficitov bez ďalšieho zvyšovania výdavkov na obranu a odmieta tiež zvyšovanie daňového zaťaženia obyvateľov. Strana Hlas zas preferuje systematické a včasné prerokovanie otázky rozpočtovej konsolidácie bez chaotických rozhodnutí na poslednú chvíľu. Premiér Robert Fico však svojich koaličných partnerov dôrazne varoval pred potenciálnymi následkami zlyhania dohody o štátnom rozpočte, pričom jasne naznačil, že ohrozená by bola politická budúcnosť celej koalície.
Riziko rozpočtového provizória
Podľa dohodnutého termínu musí minister financií Ladislav Kamenický predložiť finálny návrh rozpočtu vláde najneskôr do 20. augusta. V prípade neúspechu rokovaní a odsunutia hlasovania by Slovensko mohlo čeliť riziku rozpočtového provizória. Parlament totiž musí rozpočet formálne schváliť najneskôr do 21. novembra 2023. Ak sa poslanci nestihnú do tohto termínu dohodnúť, vláda bude podľa legislatívy nútená pristúpiť k núdzovým opatreniam a vyrovnanému rozpočtu, čím by drasticky obmedzila svoje kapacity financovať jednotlivé rezorty.
Rozpočtové provizórium by zároveň vážne obmedzilo činnosť verejných inštitúcií, úradov, ale aj fungovanie sociálneho systému štátu. Túto alternatívu jednoznačne odmieta predseda vlády Robert Fico, ktorý zdôrazňuje, že prioritou jeho politickej strany Smer-SD je zachovanie súčasných sociálnych štandardov občanov, vrátane zachovania a vyplatenia 13. dôchodkov.
Budúce opatrenia ovplyvnia každodenný život obyvateľov
Nech už výsledkom aktuálnych vládnych rokovaní bude akýkoľvek variant, ich vplyv na každodenný život ľudí je nepochybný. Otázkou ostáva, či kabinet zrealizuje navrhované optimalizačné opatrenia bez výrazných sociálnych dopadov, alebo či sa jednotlivé strany nezhodnú a následne budú musieť byť dramaticky obmedzené existujúce výdavky sociálneho charakteru či iné benefity.
Aktuálne politické rokovania majú preto rozhodujúci význam pre budúcu kvalitu života na Slovensku. Bez ohľadu na konečnú podobu vládnej dohody je už teraz isté, že občania budú čeliť dôsledkom úsporných opatrení. Vláda Roberta Fica sa momentálne nachádza na križovatke, kde sa rozhoduje nielen o politickej stabilite koalície, ale aj o celkovej hospodárskej stabilite krajiny a budúcich pomeroch v ekonomike.
Nasledujúce týždne tak budú pre ďalší vývoj slovenskej ekonomiky rozhodujúce. Od výsledku dohôd závisí, či štát naplní očakávania východiskového konsolidačného balíka v objeme viac ako 2,3 miliardy eur, alebo či sa krajina prepadne do politickej neistoty a rozpočtových problémov s oveľa vážnejšími následkami.
