Summit Európskej únie vo štvrtok večer skončil bez dohody o nových sankciách voči Rusku. Hlavným dôvodom bol postoj slovenského premiéra Roberta Fica, ktorý opakovane upozorňoval na negatívne ekonomické dôsledky ďalšieho rozširovania opatrení proti Moskve. Slovensko sa tak vôbec prvýkrát v histórii postavilo proti novému sankčnému balíku Európskej únie.
Slovensko odmietlo nové sankcie, no podporilo staré
Napriek tomu, že sa premiér Fico vyjadril proti najnovšiemu súboru obmedzení, Slovensko nezablokovalo predĺženie platnosti existujúcich sankcií. Ficova vláda však žiada od Európskej únie vyriešenie otázky plánovaného ukončenia ruských energetických dodávok v rámci programu REPowerEU, skôr ako podporí nové sankcie. Slovensko argumentuje najmä právnymi rizikami a obáva sa žaloby zo strany ruského energetického gigantu Gazprom, keďže jeho zmluvy platia až do roku 2035.
Problematickým bodom pre Bratislavu je návrh Európskej komisie, ktorý predpokladá úplné zastavenie dovozu plynu z Ruska do roku 2028. Slovensku by tak podľa prezentovaných vládnych analýz vznikli ročné výpadky dodávok vo výške približne 3,5 miliardy metrov kubických plynu prepravovaných cez plynovod Turkstream. Vláda sa obáva nielen nedostatku plynu, ale predovšetkým výrazného zdražovania energií pre slovenské domácnosti a priemysel.
Vysoké ceny plynu aj hrozba žaloby od Gazpromu
Slovenské hospodárstvo je stále značne závislé od ruského plynu, a preto jeho úplný zákaz vyvoláva výrazné ekonomické obavy. Vláda predpokladá, že v prípade zastavenia ruských dodávok by došlo k nárastu cien plynu pre slovenských spotrebiteľov o 30 až 50 percent. Drahšie zahraničné zdroje komodity v kombinácii s vyššími tranzitnými poplatkami môžu podľa premiéra výrazne zaťažiť rodinné rozpočty aj podnikateľské prostredie.
Ďalšou vážnou obavou je riziko právneho sporu s Gazpromom. Ak by Bratislava musela ukončiť odoberanie plynu v súlade s európskym plánom v roku 2028, Gazprom by podľa Ficovej vlády mohol Slovensko žalovať. Potenciálne kompenzácie pre Gazprom by predstavovali sumu odhadovaných 16 až 20 miliárd eur. Európska komisia však argumentuje tým, že takýto všeobecný zákaz dodávok by predstavoval „vyššiu moc“, ktorá by eliminovala požiadavky na zaplatenie zmluvných pokút. Aj napriek týmto zárukám Slovensko nepociťuje dostatočnú istotu, čo posilňuje jeho opatrný postoj k novým opatreniam.
Slovensko taktizuje, Maďarsko blokuje rokovania s Ukrajinou
I keď summit nepriniesol dohodu o novom balíku sankcií, rozhodujúce hlasovanie sa ešte len uskutoční na Rade EÚ, kde majú jednotlivé krajiny právo veta. Analytici tento krok slovenskej vlády interpretujú ako taktický ťah s cieľom získania kompenzácií a ústupkov z Bruselu. Slovensko tak využíva možnosť pesimistického scenára pri sankciách, ktoré sa ho priamo nedotknú, na vyjednanie lepších podmienok v otázke energetických zdrojov, kde právo veta nemá.
Slovensko však nebolo jediným štátom komplikujúcim dvojdňové rokovania. Maďarská vláda pod vedením Viktora Orbána odmietla podporiť začatie prístupových rozhovorov s Ukrajinou do Európskej únie, pričom sa odvolávala na výsledky nedávnej národnej konzultácie. Ani v otázke izraelsko-palestínskeho konfliktu nepanovala medzi európskymi lídrami zhoda – Nemecko nepristúpilo na žiadne opatrenia proti Izraelu, kým krajiny ako Írsko či Španielsko boli naopak razantne kritické.
Celková atmosféra summitu potvrdila rastúce rozdelenie členských štátov v kľúčových otázkach zahraničnej politiky a energetickej bezpečnosti. Európska únia bude musieť v nasledujúcich týždňoch intenzívne hľadať kompromisy, aby predišla ďalšiemu prehlbovaniu už tak zložitej situácie.
