Pevná mesačná zrážka vo výške približne 10 eur pre všetkých ľudí v exekúcii bez ohľadu na ich oficiálny príjem. Takúto zmenu navrhujú Slovenská komora exekútorov (SKE) a Asociácia slovenských inkasných spoločností (ASINS). Tvrdia, že by to posilnilo platobnú disciplínu dlžníkov a zlepšilo príjmy štátu v období konsolidácie verejných financií, kým kritici upozorňujú na tlak na ľudí v najťažšej sociálnej situácii.
Symbolická, ale povinná platba
Komora exekútorov presadzuje, aby vznikla minimálna exekučná zrážka, ktorá by sa uplatňovala aj v prípadoch, keď dlžník nepreukazuje žiadny oficiálny príjem. Podľa SKE by pravidelná aj keď nízka platba mala dvoma smermi posilniť systém. Na jednej strane by podľa komory učila ľudí lepšie plánovať financie bez zásadného zásahu do životného štandardu, zároveň by mala oslabiť pocit, že sa exekúcii dá úplne vyhnúť.
Prezident SKE Miroslav Paller upozorňuje, že časť dlžníkov dnes účelovo obchádza vymáhanie dlhov. Využíva zahraničné bankové účty, prípadne si necháva peniaze posielať na účty príbuzných či známych. Ďalší zas podľa neho formálne nepreukazujú žiadny príjem, takže exekútor nemá z čoho zrážať. Výsledkom je, že po 60 mesiacoch sa exekúcia zastaví bez toho, aby sa čokoľvek vymohlo. Zavedenie pevnej zrážky by podľa SKE tieto postupy obmedzilo.
Súčasné limity a kritika systému
Asociácia slovenských inkasných spoločností tvrdí, že dnešné nastavenie zrážok nerespektuje rast priemerných miezd ani reálne náklady domácností. Pri príjme 1 150,77 eura môže exekútor zraziť zhruba 184 eur. Prezident ASINS Martin Musil to považuje za problém, pretože podľa neho vznikajú výpadky v rozpočtoch štátu, samospráv, bytových domov aj súkromných veriteľov. Systém je podľa asociácie nastavený tak, že nadmieru chráni neplatičov a zodpovedných dlžníkov či veriteľov znevýhodňuje.
Pripomeňme, že aj pri exekúciách musí dlžníkovi vždy zostať aspoň životné minimum, ktoré rastie podľa počtu vyživovaných osôb. Pri neprednostných pohľadávkach, teda napríklad pri komerčných úveroch, sa ponecháva až 140 percent životného minima. Zo zvyšku príjmu si pri týchto dlhoch dlžník necháva dve tretiny z čiastky do 1 193,34 eura, pri prednostných pohľadávkach ako dlhy na zdravotnom či sociálnom poistení iba jednu tretinu. Ak človek nemá preukázateľný príjem, majetok ani peniaze na účte, exekúcia sa po piatich rokoch končí bez vymoženia.
Argument konsolidácie a prísnejší signál
Slovenská komora exekútorov zdôrazňuje, že štát, obce a iné verejnoprávne inštitúcie sú často samotnými veriteľmi. Vyššia úspešnosť pri vymáhaní dlhov by podľa komory priamo prispela k lepšiemu hospodáreniu verejných rozpočtov, čo je dôležité práve v období rozpočtovej konsolidácie. Zavedenie minimálnej zrážky by podľa SKE bolo aj signálom, že dlhodobé vyhýbanie sa záväzkom už štát nebude tolerovať ako doteraz.
Podporovatelia návrhu hovoria aj o psychologickom efekte. Pravidelná hoci aj nízka splátka by mala u časti dlžníkov posilniť vnímanie, že dlh trvá dovtedy, kým nie je uhradený, a že aj v období bez oficiálneho príjmu musia počítať s povinnosťou aspoň minimálne prispievať na svoje záväzky. Z pohľadu veriteľov by išlo o stabilnejšie a predvídateľnejšie inkaso, ktoré by sa prejavilo aj pri správe bytových domov či v mestských rozpočtoch.
Sociálne dopady a otvorené otázky
Návrh však vyvoláva aj pochybnosti. Odborníci upozorňujú, že aj suma 10 eur mesačne môže byť pre ľudí v hmotnej núdzi citeľnou záťažou. Domácnosti, ktoré dlhodobo zápasia s nezamestnanosťou alebo žijú len zo sociálnych dávok, by tak čelili ďalšiemu tlaku na rozpočet. Diskutuje sa preto o potrebe veľmi presného nastavenia výnimiek, napríklad pri vážnych zdravotných či sociálnych situáciách.
Neprehliadnite
Otvorená zostáva aj praktická stránka. Štát by musel vyriešiť, ako technicky vymáhať minimálnu zrážku u ľudí bez bankového účtu a bez oficiálneho príjmu. Sprísnenie pravidiel by navyše nesmelo prehĺbiť sociálne rozdiely ani podporovať vznik šedej ekonomiky. Debata sa preto vedie medzi dvomi pólmi. Na jednej strane stojí ochrana veriteľov a dôraz na vymožiteľnosť práva, na druhej ochrana existenčného minima dlžníkov, ktorí už dnes fungujú na hranici životného štandardu.
Ak by sa povinná minimálna zrážka zaviedla, výrazne by zmenila prax exekúcií. Môže priniesť viac peňazí pre veriteľov aj pre verejné rozpočty a súčasne posilniť disciplínu časti dlžníkov. Zároveň si však vyžiada citlivé nastavenie výnimiek, kontrolných mechanizmov a spôsobov vymáhania, aby nová povinnosť nedopadla najťažšie práve na najslabšie skupiny obyvateľov. Kľúčom bude, či štát dokáže nájsť rovnováhu medzi účinným vymáhaním dlhov a ochranou ľudí na hranici chudoby.
