Prístup na sociálne siete, video platformy a AI chatboty by sa mohol v celej Európskej únii zásadne zmeniť. Európsky parlament totiž podporil návrh, aby bol jednotný minimálny vek používateľov stanovený na 16 rokov. Deti od 13 do 16 rokov by tieto služby mohli využívať len so súhlasom rodičov, čo by výrazne sprísnilo dnešnú prax.
Uznesenie bez priamej platnosti, no s váhou
Stanovisko, ktoré poslanci prijali v Štrasburgu, má podobu politického uznesenia a zatiaľ samo o sebe nepredstavuje záväznú legislatívu. Napriek tomu ide o jasný signál smerom k Európskej komisii aj členským štátom. Za dokument hlasovalo 483 poslancov, 92 bolo proti a 86 sa zdržalo. Parlament v ňom zdôrazňuje, že deti čelia v online priestore rastúcim rizikám pre fyzické aj duševné zdravie.
Poslanci sa zameriavajú najmä na digitálne služby, ktoré môžu podporovať závislosť, narúšať schopnosť sústrediť sa alebo inak negatívne vplývať na vývin detí. Prevádzkovatelia sociálnych sietí a ďalších platforiem by podľa uznesenia mali niesť jasnú zodpovednosť za to, aby ich produkty mali bezpečný a veku primeraný dizajn.
Overovanie veku a osobná zodpovednosť
Dôležitou súčasťou plánovaných zmien má byť aj efektívne overovanie veku používateľov. Europoslanci podporujú iniciatívu Európskej komisie vyvinúť nástroje, ktoré budú vedieť vek overiť čo najpresnejšie a pritom budú maximálne rešpektovať súkromie maloletých. Zdôrazňujú však, že žiadne technické riešenie nemôže nahradiť povinnosť platforiem navrhovať svoje služby tak, aby boli pre deti čo najmenej rizikové.
Na posilnenie dodržiavania pravidiel parlament navrhuje aj zavedenie osobnej zodpovednosti najvyššieho manažmentu veľkých platforiem. Týkať by sa mala situácií, keď dochádza k závažnému a opakovanému porušovaniu európskej legislatívy vrátane Nariadenia o digitálnych službách (DSA). Cieľom je, aby firmy nepodceňovali riziká pre deti a aktívne pracovali na ich obmedzovaní.
Zásah proti návykovým a manipulatívnym prvkom
Uznesenie zároveň vyzýva na obmedzenie najškodlivejších návykových a manipulatívnych praktík v online prostredí. Poslanci žiadajú, aby sa prísnejšie regulovali technológie založené na cielenom zobrazovaní reklamy, influencerskom marketingu či zámere vyvolať u používateľov návyk na konkrétne rozhranie. Osobitný dôraz kladú na ochranu maloletých pred komerčným vykorisťovaním, ktoré sa v digitálnom svete často maskuje ako zábava alebo „bežný obsah“.
Nové pravidlá sa nemajú vzťahovať iba na sociálne siete v užšom zmysle. Europarlament pripomína, že rovnaké riziká prinášajú aj video platformy a nástroje umelej inteligencie, vrátane chatbotov, ktoré dokážu s deťmi komunikovať prirodzeným jazykom. Aj pri týchto službách preto žiada rovnakú mieru ochrany a jasné mechanizmy, ktoré zabránia prístupu najmladších používateľov bez dozoru.
Výrazná podpora verejnosti v celej Únii
Po sprísnení pravidiel pre online prostredie volajú aj obyvatelia členských štátov. Podľa prieskumu Eurobarometer z roku 2025 považuje viac ako 90 percent Európanov posilnenie ochrany detí na internete za naliehavú úlohu. Až 93 percent respondentov vyjadruje obavy z negatívneho vplyvu sociálnych médií na duševné zdravie mladých ľudí, pričom tento problém vnímajú ako jednu z hlavných hrozieb digitálnej éry.
Neprehliadnite
Rovnako 92 percent opýtaných upozorňuje na rozšírenú kyberšikanu a zdôrazňuje, že treba účinné nástroje, ktoré dokážu znížiť dostupnosť obsahu nevhodného pre maloletých. Uznesenie Európskeho parlamentu sa snaží tieto obavy zachytiť a pretaviť ich do konkrétnych odporúčaní pre budúcu európsku legislatívu v oblasti digitálneho prostredia.
