Európska únia zvažuje zásadnú úpravu pravidiel pre dovoz čínskych automobilov v čase, keď ani vysoké dovozné clá nezastavili ich rast na trhu. V priebehu roka 2024 sa podiel áut z Číny na európskych predajoch zvýšil z 2,5 na 7 percent, čo v Bruseli otvorilo debatu o účinnejšom a menej konfliktnom riešení ochrany domáceho priemyslu.
Napätie medzi Európou a Čínou sa v posledných rokoch sústreďuje najmä na automobilový sektor, kde čínski výrobcovia rýchlo posilňujú svoju pozíciu. Kým ešte nedávno išlo o okrajový jav, dnes ich cenovo dostupné elektromobily výrazne konkurujú tradičným značkám. Európske inštitúcie sa preto snažia reagovať tak, aby ochránili výrobu v Únii, pričom súčasne hľadajú cestu, ako neeskalovať obchodnú vojnu.
Clá nezabrali
Od roku 2024 platia v Európskej únii nové clá na dovoz čínskych automobilov, ktorých cieľom bolo vyrovnať podmienky na trhu. Ich výška sa líši podľa posúdenia štátnej podpory pre jednotlivé automobilky a dosahuje až 35,3 percenta. Napriek tomu dovoz pokračoval a čínske značky si ukrojili citeľne väčší podiel na predajoch, čo naznačilo obmedzenú účinnosť tohto nástroja.
Minimálne ceny namiesto ciel
V Bruseli sa preto objavuje alternatíva, ktorá by mohla clá nahradiť systémom minimálnych cien. Tento prístup by znemožnil predaj extrémne lacných modelov a zároveň by poskytol výrobcom pôsobiacim v Únii väčší priestor konkurovať silným hráčom, akými sú BYD či Chery. Podľa dostupných informácií by sa pritom nehodnotila len samotná cena vozidla, ale aj ďalšie kritériá.
Do výpočtu minimálnych cien by mali vstupovať aj plánované budúce investície na území Európskej únie. Cieľom je zvýhodniť výrobcov, ktorí sú ochotní dlhodobo pôsobiť v Európe, budovať tu továrne a vytvárať pracovné miesta. Takýto model by mohol zmierniť tlak na európske automobilky bez toho, aby Únia musela ďalej zvyšovať obchodné bariéry.
Vedľajšie dopady sporu
Dôvodom hľadania nového riešenia sú aj následky odvetných opatrení. Zvýšené clá na čínske autá totiž vyvolali reakciu Pekingu, ktorý sprísnil zdanenie dovozu vybraných európskych produktov. Podľa agentúry Bloomberg sa to dotklo najmä mliečnych výrobkov, bravčového mäsa a brandy, čo zasiahlo viaceré sektory mimo automobilového priemyslu.
Zložitá je aj situácia európskych značiek vyrábajúcich v Číne. Clá sa vzťahujú na modely ako Dacia Spring, BMW iX3 či elektrické Mini Cooper, ktoré vznikajú v spolupráci s miestnymi partnermi. Volvo sa tomuto problému vyhlo presunutím výroby modelu EX30 z Číny do Belgicka. Európska únia však zatiaľ neupresnila, ako chce minimálne ceny nastaviť ani ako vyriešiť postavenie týchto výrobcov.
