Balík legislatívnych zmien s názvom Digital Omnibus má zrýchliť a zjednotiť uplatňovanie pravidiel GDPR v celej Európskej únii. Európska komisia ho predstavuje ako posilnenie práv ľudí v online prostredí. Časť odborníkov však upozorňuje, že v praxi sa môže stať opak a reálna kontrola nad sporom sa ešte viac presunie do rúk úradov, ktoré sú dlhodobo kritizované za príliš ústretový postoj k veľkým technologickým firmám.
Podľa portálu Kaipkada má Digital Omnibus zjednodušiť praktické uplatňovanie GDPR, ktoré na papieri patrí medzi najprísnejšie normy na ochranu súkromia na svete. V realite však naráža na dva zásadné problémy. Prvým sú veľmi pomalé konania pri sťažnostiach voči platformám, ako sú Meta, Google alebo TikTok, ktoré sa často naťahujú celé roky. Druhým je nevyrovnaná prax medzi jednotlivými štátmi EÚ.
Pomalé konania a benevolentné úrady
Členské krajiny postupujú pri riešení sporov rozdielne. Niekde úrady konajú rýchlo a dôsledne, inde sa prípady vlečú a rozhodnutia prichádzajú s veľkým odstupom. Kritici pripomínajú najmä súčasný systém one-stop-shop, podľa ktorého rieši sťažnosti z celej únie ten dozorný orgán, v ktorom má daná firma hlavné sídlo. Ak je napríklad technologický gigant registrovaný v Írsku, práve írsky regulátor rozhoduje aj o podaniach občanov zo Slovenska či Nemecka.

Írsko je pritom v posledných rokoch často v centre pozornosti. Odborníci upozorňujú na dlhé prieťahy v konaniach proti spoločnosti Meta, ktoré trvajú 3 až 5 rokov, na pokuty považované skôr za symbolické aj na opakované výhrady voči príliš blízkym vzťahom tamojších úradov s technologickými firmami. Práve v takomto prostredí má Digital Omnibus posilniť význam „vedúceho“ regulátora pri veľkých cezhraničných prípadoch.
Viac moci v rukách jedného štátu
Navrhované pravidlá podľa kritikov upevňujú koncentráciu rozhodovania. Bez ohľadu na to, z ktorej krajiny EÚ sťažnosť prichádza, konečné slovo bude mať vždy orgán v štáte, kde je firma registrovaná. Pre používateľa zo Slovenska či Nemecka tak reálne rozhodne úrad v zahraničí, zatiaľ čo domáci regulátor ostane prevažne sprostredkovateľom, ktorý podanie posunie ďalej.
V praxi to znamená, že človek síce podá sťažnosť doma, no o výsledku rozhodne iný štát. Sťažovateľ často neuvidí všetky podklady, o ktoré sa úrad pri rozhodovaní opiera, a jeho možnosť zasiahnuť do priebehu konania sa výrazne zúži. Ak sa prípad zastaví alebo sťažnosť zamietne, dotknutá osoba nemusí poznať dôvody ani vedieť, aké dokumenty firma predložila na svoju obranu.
Obchodné tajomstvo ako filter informácií
Najviac kritiky vyvoláva ustanovenie, ktoré umožní firmám jednoduchšie označiť dokumenty ako „obchodné tajomstvo“. Dozorný orgán následne sám určí, čo z týchto materiálov ukáže dotknutej osobe a čo zostane skryté. Spoločnosti tak získajú širší priestor na to, aby dôležité podklady neboli sprístupnené sťažovateľovi ani verejnosti.
Podľa expertov sa tým oslabuje princíp spravodlivého procesu. Sťažovateľ totiž neuvidí úplnú argumentáciu, na ktorej je postavené finálne rozhodnutie. Odborní komentátori prirovnávajú takúto situáciu k rozhodovaniu bez spisu, keď jedna strana sporu nepozná kľúčové informácie. Reforma síce deklaruje snahu zrýchliť konania, ale samotná rýchlosť bez transparentnosti podľa nich nezaručuje spravodlivý výsledok.
Pozitíva a tri zásadné riziká
Balík Digital Omnibus prináša aj viaceré pozitívne prvky. Odborníci oceňujú najmä jednotné lehoty pre konania v celej EÚ, prehľadnejšie postupy úradov, zjednotené formuláre sťažností a lepšiu koordináciu medzi regulátormi v členských štátoch. Menším firmám má reforma priniesť menej administratívnych povinností, čo môže znížiť ich náklady na dodržiavanie pravidiel.
Napriek týmto výhodám upozorňujú nezávislí experti na tri kľúčové riziká. Po prvé, o sťažnostiach ľudí bude rozhodovať orgán v inom štáte, na ktorý majú občania obmedzený vplyv a ktorý nepoznajú. Po druhé, obmedzený prístup k dôkazom podľa nich ohrozuje právo na spravodlivé konanie. Po tretie, veľké technologické spoločnosti získajú väčší priestor ovplyvňovať procesy v krajinách, kde majú silnú pozíciu, ako je Írsko či Luxembursko.
V dôsledku toho môže byť situácia pre bežného používateľa ešte komplikovanejšia. Ak mu Meta, Google alebo TikTok porušia práva, formálne síce ostane účastníkom konania, ale s minimálnou možnosťou zasiahnuť do priebehu. Rozhodnutia môžu prichádzať rýchlejšie, no s menšou mierou transparentnosti. Hrozí, že ochrana súkromia sa v očiach ľudí zmení na skôr deklarované než skutočne uplatniteľné právo.
EÚ si roky budovala povesť globálneho lídra v oblasti ochrany osobných údajov. Ak však v mene „optimalizácie“ oslabí prístup k informáciám a otvorenosť konaní, môže tým podkopať dôveru, na ktorej je celý systém postavený. Práve tá je pritom kľúčová pre to, aby ľudia svoje digitálne práva nielen mali na papieri, ale ich aj vedeli účinne presadzovať.