Zdvojnásobenie amerických dovozných ciel na oceľ predstavuje závažnú ekonomickú hrozbu pre celú Európu. Slovensko, ktoré je výrazne závislé od automobilového priemyslu, by mohlo pocítiť najvýraznejšie dôsledky. Podľa zistení denníka The Guardian a redakcie Správ STVR by strata prístupu na americký trh zásadne sťažila situáciu európskym oceliarom, ktorí už teraz čelia problémom v konkurencii s USA a Čínou.
Dôsledky pre automobilový priemysel na Slovensku
Slovensko patrí medzi najväčších producentov automobilov v prepočte na obyvateľa. Medzi hlavné spoločnosti vyrábajúce vozidlá u nás patrí Volkswagen Slovakia, Kia, Stellantis a Jaguar Land Rover. Ich výroba je silno naviazaná na európskych dodávateľov ocele, použitej pri konštrukcii vozidiel od samotnej karosérie až po komponenty podvozka.
Ak by Spojené štáty zdvojnásobili clu na európsku oceľ, vznikol by na európskom trhu dramatický prebytok tejto suroviny. Tovar, ktorý nie je možné presmerovať na americký trh, by destabilizoval ceny ocele, čím by automobilky čelili významnejším fluktuáciám nákladov. Následky by mohli byť prudké zníženie cien ocele kvôli prebytku alebo, naopak, ich nárast v prípade obmedzenia výrobných kapacít. Výsledná nestabilita by spôsobila ďalšie ekonomické straty a neistotu pre výrobcov, ktoré by mohli viesť k obmedzeniu konkurencieschopnosti slovenských automobiliek na medzinárodných trhoch.

Už v súčasnosti sa automobilový sektor potýka s viacerými nákladnými výzvami vrátane globálneho prechodu k elektromobilite, pretrvávajúcim narušením v dodávateľských reťazcoch a narastajúcimi požiadavkami na trvalú udržateľnosť produkcie. Nové dovozné clá zo strany USA by len zvýšili tlak na výrobcov, ktorí zamestnávajú priamo i nepriamo desaťtisíce zamestnancov, čo by pravdepodobne malo závažný dopad aj na zamestnanosť v regióne.
Opatrenia Európskej únie na stabilizáciu odvetvia
Aby Európska únia zabránila negatívnym efektom zvýšených amerických ciel, odborníci navrhujú okamžité kroky zamerané na podporu technologickej modernizácie európskych oceliarní. Prioritou by malo byť urýchlenie prechodu na ekologickejšie spôsoby výroby prostredníctvom zelenej energie a vodíkových technológií. Európska komisia má príležitosť podporiť potrebný výskum a vývoj, ako aj zabezpečiť pre producentov dostupnosť lacnejších energetických zdrojov.
Kľúčovú úlohu zohráva taktiež intenzívna obchodná diplomacia a strategické rokovania zo strany EÚ. Okrem možných rokovaní o čiastočne výhodnejších obchodných podmienkach s USA môže Európa zaviesť vlastné ochranné opatrenia na podporu výrobcov. Odborníci navyše odporúčajú investovať do diverzifikácie exportných trhov na zmiernenie závislosti od Spojených štátov, čím sa minimalizuje možný dopad ďalších podobných obchodných reštrikcií v budúcnosti.
Strata európskej sebestačnosti ako bezpečnostné riziko
Ak by sa Európska únia nedokázala účinne adaptovať na ekonomické dopady vyplývajúce zo zvýšených dovozných ciel na oceľ, hrozí jej výrazná strata hospodárskej sebestačnosti. To by v budúcnosti mohlo znamenať nevyhnutnosť zvýšených dovozov ocele z takých strategicky citlivých krajín ako USA alebo Čína, čo by mohlo byť nielen ekonomicky, ale aj bezpečnostne rizikovou voľbou.
Domáce oceliarske kapacity totiž predstavujú strategickú infraštruktúru, ktorej strata by oslabila hospodársku odolnosť a bezpečnostnú stabilitu Európy ako celku. Tento scenár zdôrazňuje potrebu koordinovať komplexnú odpoveď zo strany kompetentných orgánov EÚ, pričom investície do domácich technológií a strategická obchodná politika by mali byť jasnou prioritou.