Nové legislatívne zmeny zo schváleného konsolidačného balíčka výrazne zasiahnu živnostníkov na Slovensku. Najvýraznejšou novinkou je zavedenie povinného minimálneho sociálneho odvodu vo výške 131 eur mesačne, ktorý negatívne ovplyvní najmä nízkopríjmové a príležitostné formy podnikania. Odborníci na dane však upriamujú pozornosť na dostupné legálne nástroje, ako dopady týchto zmien minimalizovať a udržať si finančnú stabilitu.
Dočasné pozastavenie živnosti ako efektívne riešenie
Jedným z najefektívnejších spôsobov, ako sa vyhnúť povinnému odvodu, je dočasné pozastavenie alebo prerušenie živnosti. Tento prístup je mimoriadne výhodný pre podnikateľov, ktorí vykonávajú činnosť iba sezónne alebo príležitostne, ako sú rodičia na rodičovskej dovolenke či autori. Vďaka tomuto riešeniu môžu živnosť aktivovať iba na obdobie, keď reálne podnikajú a vystavujú faktúry, čím sa výrazne znížia ich ročné výdavky na odvody.
Aktivovanie živnosti na jeden jediný deň v roku môže priniesť ročný náklad na odvodoch len okolo 5 eur, pričom poplatok za pozastavenie živnosti je len 4 eurá. Tento postup je obzvlášť výhodný pre tých, ktorí podnikajú na vedľajšiu činnosť alebo majú výrazne kolísavé príjmy.
Zmena formy podnikania pre lepšiu optimalizáciu
Pre podnikateľov s vyššími a stabilnými príjmami, konkrétne nad 30 000 eur ročne, môže byť výhodnejším riešením prechod na formu spoločnosti s ručením obmedzeným (s.r.o.). Táto forma podnikania ponúka širšie možnosti optimalizácie daňového a odvodového zaťaženia, hoci prináša aj zvýšenú administratívnu náročnosť a ročné náklady na vedenie účtovníctva, ktoré môžu presiahnuť 500 eur.
S.r.o. sa tak ukazuje ako výhodná predovšetkým pre podnikateľov s pravidelným a vyšším príjmom. Pre osoby s nižšími príjmami by však výhody tejto formy nemuseli vyvážiť pridané náklady a administratívu.
Upozornenie na nevýhodnosť živnosti pri nízkych príjmoch
Podľa prepočtov môže byť po novom živnosť nevýhodná pre nízkopríjmových podnikateľov. Pri mesačnom príjme približne 1 000 eur zaplatí živnostník na odvodoch 425 eur, zatiaľ čo zamestnanec s rovnakým hrubým príjmom zaplatí o niečo menej – 396 eur. Toto porovnanie otvára otázku, či pre začínajúcich podnikateľov alebo ľudí s nízkymi príjmami nebude lepším riešením zamestnanecká zmluva alebo práca na dohodu.
Zvlášť problematickou sa nová legislatíva javí pre začínajúcich živnostníkov, ktorí prídu o doteraz využívané odvodové prázdniny. Už po šiestom mesiaci podnikania budú musieť platiť povinný mikroodvod bez ohľadu na výšku svojich príjmov. Pre mnohých z nich to môže znamenať finančnú záťaž, ktorú nebudú schopní zvládnuť, a následne sa budú nútení vzdať podnikania.
Vláda prehodnocuje tvrdosť opatrenia
Kritika zo strany verejnosti a odborníkov prinútila vládu uvažovať o zmiernení dopadov novej legislatívy. Minister práce už verejne pripustil, že zavedenie mikroodvodu v aktuálnej podobe môže byť pre najzraniteľnejšie skupiny neúnosné. Navrhuje sa preto zvažovanie výnimiek pre dôchodcov, ľudí na rodičovskej dovolenke či zdravotne postihnutých, ktorí podnikajú len ako vedľajšiu činnosť.
Neprehliadnite
Mikroodvod vo výške 131 eur mesačne bol argumentovaný ako krok k zabezpečeniu vyšších dôchodkov. Odborníci však upozorňujú, že táto suma môže byť v konečnom dôsledku natoľko nízka, že sa nezapočíta do odpracovaných rokov pre dôchodok. Pre väčšinu nízkopríjmových živnostníkov by tak povinnosť platiť odvody nemusela priniesť žiadny reálny benefit pre ich budúcu penziu.
Ako bude finálna podoba opatrení vyzerať, sa ukáže až v nasledujúcich mesiacoch. Indície však naznačujú, že aspoň časť najzraniteľnejších podnikateľov sa možno dočká úprav, ktoré zmiernia ich finančné zaťaženie.
