Štát a verejná správa čelia zložitej situácii. Päťpercentné zvýšenie platov, plánované na január, sa odkladá. Dôvodom je vládny konsolidačný balík, ktorého cieľom je zlepšiť stav verejných financií. Namiesto toho vláda zamestnancom ponúka iné benefity.
Valorizácia platov sa odkladá
Plánované päťpercentné zvýšenie platov pre zamestnancov štátnej a verejnej správy, ktoré bolo pôvodne dohodnuté kolektívnym vyjednávaním, sa odkladá. Tento krok je priamo prepojený s vládou prijatými opatreniami na konsolidáciu verejných financií. Zo štátneho rozpočtu sa týmto spôsobom ušetria stovky miliónov eur, čo má pomôcť zastaviť prehlbovanie deficitu a zabrániť ďalšiemu zadlžovaniu krajiny. Nový návrh rozpočtu na roky 2025 – 2027 už nezohľadňuje zvýšenie miezd, a to napriek tomu, že prvotný návrh s ním ešte počítal.
Štát odôvodňuje toto rozhodnutie fiškálnou zodpovednosťou. Tvrdí, že rastúce mzdové náklady by bez tohto opatrenia mohli viesť k nutnosti zavedenia ďalších, ešte tvrdších úsporných opatrení v budúcnosti. Pre približne 435-tisíc zamestnancov sa tak od januára valorizácia síce odkladá, no vláda im ponecháva iné benefity, ako napríklad skrátenie pracovného času, vyššiu výmeru dovolenky alebo vyššie odstupné.
Samosprávy v zložitej pozícii
Zásadné problémy celého procesu vyplývajú zo situácie samospráv, ktoré hrajú kľúčovú úlohu v kolektívnom vyjednávaní. Združenie miest a obcí Slovenska (ZMOS) síce podporilo kolektívnu zmluvu, avšak pod podmienkou navýšenia ich podielu na výnose z dane z príjmov fyzických osôb. Tento podiel bol v minulosti stanovený na 56,1 %, no v rámci konsolidačných opatrení bol znížený na 53 %, čím obce a mestá prišli o 3,1 % príjmov. Predstavitelia ZMOS varujú, že bez návratu na pôvodnú úroveň príjmov nebudú schopní realizovať päťpercentnú valorizáciu.
Ďalším faktorom, ktorý podkopáva rozpočty samospráv, je zvýšenie minimálnej mzdy z 816 na 915 eur. Práve v obciach a mestách pracuje veľká časť zamestnancov za minimálnu mzdu, čo spôsobuje enormné náklady. Podľa predsedu ZMOS Jozefa Božíka až 70 – 80 % samospráv čelí obrovským finančným problémom, čo limituje ich schopnosť plniť záväzky voči zamestnancom.
Argumenty oboch strán
Hoci vláda tvrdí, že zmrazenie platov je nevyhnutné a spravodlivé z pohľadu celkovej stability verejných financií, Konfederácia odborových zväzov (KOZ) s tým zásadne nesúhlasí. Pre zamestnancov je odloženie dohodnutej valorizácie vnímané ako porušenie dohody, ktoré ešte viac prehlbuje ich finančné problémy v čase vysokej inflácie a rastúcich cien tovarov a služieb. Kritizujú, že namiesto riešenia ich podhodnotených platov sa na nich najviac šetrí. To dlhodobo znižuje atraktivitu pracovných pozícií v školstve, zdravotníctve, kultúre či administratíve.
Postoj vlády však reflektuje rastúci tlak na ozdravenie financií. Vláda upozorňuje, že mzdové výdavky zamestnancov verejnej správy patria medzi najväčšie položky rozpočtu, pričom ich ďalší rast by bol neudržateľný. Samotným zmrazením plánovanej valorizácie sa podarilo vytvoriť okamžitú a výraznú úsporu, ktorá má pomôcť znížiť deficit a stabilizovať ekonomickú situáciu v krajine.
Patová situácia pokračuje, keďže ďalšie kolo vyjednávaní medzi vládou, KOZ a ZMOS zatiaľ nemá stanovený termín. Rokovania sú na mŕtvom bode, no očakáva sa, že rôzne strany budú naďalej hľadať kompromis, ktorý by zmiernil napätie a zohľadnil potreby zamestnancov aj rozpočtové limity štátu a samospráv.
