Slovensko sa podľa najnovšej analýzy Rady pre rozpočtovú zodpovednosť čoskoro zaradí medzi krajiny Európskej únie s najvyšším daňovo-odvodovým zaťažením práce. Už v roku 2026 má podľa prognóz dosiahnuť celková záťaž zamestnancov a firiem rekordné úrovne. Kým viaceré európske štáty pristupujú k znižovaniu odvodového zaťaženia, Slovensko pokračuje opačným smerom, čo by mohlo mať značný vplyv na ekonomickú konkurencieschopnosť krajiny.
Zvyšovanie daní namiesto úspor
V rokoch 2024 až 2026 sa fiškálna konsolidácia Slovenska opiera najmä o nárast daňových príjmov namiesto úsporných opatrení vo výdavkoch. Podiel daní na hrubom domácom produkte má v roku 2025 vzrásť na 36,8 %, s ďalším miernym nárastom v nasledujúcom roku. Tento rast je poháňaný predovšetkým zvyšujúcimi sa daňami a odvodmi z práce, ktoré by v roku 2026 mali tvoriť 20,5 % HDP, čím sa Slovensko dostane medzi najzdanenejšie ekonomiky EÚ.
Viaceré legislatívne zmeny zavedené po roku 2023 prispeli k tejto situácii. Zvýšenie sadzieb zdravotného poistenia o dva percentuálne body, rozšírenie horných hraníc sociálnych odvodov a zavedenie nových pásiem dane z príjmov fyzických osôb pomohli krátkodobo posilniť verejné financie. Dlhodobo však vedú k vyšším nákladom práce, ktoré musia zamestnávatelia a zamestnanci znášať.
Náklady práce prudko stúpajú
Ukazovateľ implicitnej sadzby dane z práce, ktorý zachytáva celkové dane a odvody v pomere k hrubým príjmom, ukazuje na alarmujúci trend. Zatiaľ čo v roku 2004 tento ukazovateľ dosahoval 35,1 %, v roku 2023 stúpol na 38,1 %. Prognózy predpokladajú, že do roku 2026 sa zvýši na rekordných 39,8 %, čo je najvyššia úroveň v rámci krajín V4 a jedna z najvyšších v celej Európskej únii. Aktuálny európsky priemer sa pritom pohybuje na úrovni 34,1 %, takže rozdiel medzi Slovenskom a zvyškom Únie sa ešte prehĺbi.
Súčasný model financovania verejných rozpočtov, pričom hlavný dôraz je kladený na pracovné príjmy, znižuje konkurencieschopnosť slovenskej ekonomiky. Dane z kapitálu a nehnuteľností sú na Slovensku stále pod priemernou európskou úrovňou. Spoliehanie sa na vysoké zaťaženie práce podľa odborníkov prehlbuje rozdiely medzi nákladmi práce a produktivitou, čo môže v budúcnosti spôsobiť problémy na trhu práce.
Potenciálna strata pracovných miest
Slovenský trh práce už teraz čelí tlaku, keďže rast miezd nedokáže držať krok s rýchlo rastúcimi odvodmi. Súčasne sa firmy stretávajú s nedostatkom kvalifikovaných zamestnancov. Ak sa zvyšovanie daňovo-odvodovej záťaže nezastaví, môže to viesť k presunu pracovných miest do krajín s nižšími daňami alebo k nárastu neformálnej ekonomiky. Takýto vývoj by spôsobil, že namiesto vyšších verejných príjmov by štát mohol čeliť zníženiu ich celkovej výšky.
