Odborové organizácie na Slovensku znovu iniciujú diskusiu o výške príplatkov za prácu v noci. Upozorňujú na to, že Slovensko má najvyšší podiel nočných pracovníkov v rámci Európskej únie, no ich súčasné finančné ohodnotenie je nepostačujúce. Navrhujú preto zásadnú zmenu systému výpočtu, konkrétne naviazať príplatky na priemernú mzdu namiesto minimálnej. Zamestnávatelia ale varujú, že takýto krok by mohol spôsobiť zvýšenie nákladov až do miery, ktorá poškodí konkurencieschopnosť slovenských podnikov.
Vyššie príplatky by mohli zlepšiť zamestnancom životnú úroveň
Podľa údajov Eurostatu z predchádzajúcich rokov pracuje na Slovensku v nočných zmenách viac ako 11 % zamestnancov, čo predstavuje takmer dvojnásobok priemeru celej Európskej únie. Odborári sa dlhodobo snažia presadiť systém, kde by sa príplatky za prácu v noci a cez víkendy počítali z priemernej mzdy v hospodárstve. Táto zmena by znamenala markantné zlepšenie finančného ohodnotenia zamestnancov, keďže priemerná hodinová mzda je výrazne vyššia ako minimálna. Pri aktuálnych odhadoch by príplatky vypočítané z priemernej mzdy mohli zamestnancom zabezpečiť zvýšenie ich mesačného príjmu o desiatky až stovky eur.
V nočných zmenách pracuje odhadom viac ako 300-tisíc zamestnancov, pričom ďalšie tisíce pracujú počas víkendov a sviatkov. Táto forma pracovného nasadenia je častá v priemyselných odvetviach, zdravotníctve, obchode alebo doprave. Zvýšené príplatky by boli pre mnohých pozitívnou motiváciou za výkon práce, ktorá nepriaznivo vplýva na zdravie a spoločenský život.
Silný odpor zamestnávateľov a obavy o konkurencieschopnosť
Zástupcovia zamestnávateľov s navrhovanou zmenou nesúhlasia. Tvrdia, že zvýšenie príplatkov by ešte viac zaťažilo už aj tak vysoké mzdové náklady slovenských podnikov v porovnaní s krajinami V4. Rázne proti návrhu sú najmä odvetvia ako pekárenský priemysel, kde vysoké mzdové náklady znemožňujú konkurenciu voči dovážanej lacnejšej produkcii z Českej republiky. Podľa Asociácie zamestnávateľských zväzov a združení by zvýšenie príplatkov výrazne poškodilo podnikateľské prostredie a mohlo by dokonca viesť k strate pracovných miest.
Minister práce Erik Tomáš je však ochotný o návrhoch diskutovať. Aj napriek pripravenosti na rokovania zdôraznil, že zmena nesmie viesť k zníženiu výšky vyplácaných príplatkov, ktoré sa odvíjajú od aktuálneho nárastu minimálnej mzdy. Podľa odhadov ministerstva práce bude budúcoročné navýšenie minimálnej mzdy znamenať zvýšenie celkových výdavkov zamestnávateľov na príplatky o 40 miliónov eur, čím dosiahne sumu 383 miliónov eur ročne.
Vplyv minimálnej mzdy na príjmy nízkopríjmových pracovníkov
Popri diskusii o nočných príplatkoch je téma minimálnej mzdy stále aktuálna. V roku 2026 dôjde k zvýšeniu minimálnej mzdy na 915 eur v hrubom, čo predstavuje nárast o takmer 100 eur oproti predchádzajúcemu roku. Automatický mechanizmus však ovplyvňuje nielen najnižšie mzdy, ale aj viacstupňový systém odmeňovania vo vyšších platových kategóriách, a tým priaznivo zasiahne aj mnoho kvalifikovanejších zamestnancov.
Zvýšenie minimálnej mzdy poteší státisíce zamestnancov, ktorí buď priamo zarábajú minimum, alebo ich mzdy rastú spolu s legislatívnymi úpravami. Ide o pozitívnu správu pre nízkopríjmové domácnosti, ktoré sa dlhodobo potýkajú s vysokými životnými nákladmi.
Celkový dopad navrhovaných zmien, či už v oblasti nočných príplatkov alebo minimálnej mzdy, si však vyžaduje ďalšie analýzy. Kľúčová bude schopnosť firiem zabezpečiť konkurencieschopnosť aj pri zvýšených mzdových nákladoch, pričom zároveň nesmú byť zanedbané potreby zamestnancov vykonávajúcich fyzicky aj psychicky náročnú prácu.
