Suma životného minima na Slovensku dlhodobo zaostáva za reálnymi výdavkami domácností a podľa odborníkov už nespĺňa účel, na ktorý bola vytvorená. Najvypuklejšie sa to prejavuje pri jednorodičovských rodinách, kde hranica hmotnej núdze sotva pokrýva základné potreby. Ministerstvo práce preto pripravuje zmenu výpočtu, ktorá by mohla priniesť citeľné zvýšenie príjmov najchudobnejších.
V súčasnosti je hranica životného minima pre domácnosť osamelého rodiča s jedným nezaopatreným dieťaťom približne 414 eur mesačne. Podľa ekonómov a sociológov je z takejto sumy v dnešných cenových pomeroch prakticky nemožné uhradiť náklady na bývanie, potraviny aj základnú hygienu. Kritika preto nie je len akademická a vychádza zo skúseností ľudí odkázaných na sociálny systém.
Systém pod tlakom reality
Aktuálne sumy životného minima sa valorizujú vždy k prvému júlu. Pre samostatne žijúcu dospelú osobu ide o 284,13 eura mesačne, kým na nezaopatrené dieťa pripadá necelých 130 eur. Minister práce Erik Tomáš z Hlasu SD však priznáva, že doterajšie úpravy boli skôr formálne a realitu cien len mierne dobiehali, čo sa má podľa jeho slov zmeniť.

Rezort práce deklaruje, že analytická fáza príprav je ukončená a ešte v priebehu tohto roka chce predstaviť legislatívny zámer. Základom má byť nový prístup k výpočtu, ktorý sa nebude opierať len o historické vzorce, ale o skutočné náklady na základné životné potreby. Takáto reforma patrí medzi dôležité sľuby aktuálneho programového vyhlásenia vlády.
Rozdiel voči minimálnej mzde
Význam zmeny podčiarkuje fakt, že na životné minimum je naviazaná väčšina sociálnych dávok. Patria sem pomoc v hmotnej núdzi, ochranný príspevok aj príspevok na bývanie. Martin Šuster z Rady pre rozpočtovú zodpovednosť upozorňuje, že štát dlhodobo zanedbával potreby ľudí na spodku príjmovej škály, ktorých je približne štvrť milióna.
Rozdiel medzi životným minimom a minimálnou mzdou sa pritom neustále prehlbuje. U dospelého človeka je táto hranica nižšia asi o 630 eur, pri dieťati je rozdiel dokonca približne 785 eur. Takýto nepomer vytvára rizikové situácie najmä v momente straty zamestnania, keď pád príjmu znamená okamžitý prechod do chudoby.
Bez bývania to nepôjde
Odborníci zároveň upozorňujú, že samotné zvýšenie životného minima nebude všeliekom. Sociologička Zuzana Kusá zdôrazňuje, že kľúčovým predpokladom dôstojného života je dostupné bývanie. Viaceré európske krajiny preto systematicky rozvíjajú obecné nájomné byty, ktoré zmierňujú tlak trhu na nízkopríjmové domácnosti.
Ak sa pripravovaná reforma pretaví do praxe a nové kritériá budú vychádzať zo skutočných výdavkov, suma životného minima by mohla narásť o desiatky až stovky eur. Keďže ide o základnú premennú celého sociálneho systému, zvýšenie by automaticky ovplyvnilo aj ďalšie dávky. Pre ľudí v hmotnej núdzi by to znamenalo okamžité zlepšenie ich finančnej situácie, hoci bez riešenia dostupného bývania zostane efekt len čiastočný.