Nová správa o budúcnosti ruského plynu v Európe prináša zásadné zistenia, ktoré naznačujú, že návrat tohto energetického zdroja vo veľkom rozsahu je viac než nepravdepodobný. Dynamika európskeho trhu s plynom sa za posledné roky dramaticky zmenila a podľa odborníkov sa tieto zmeny prejavili na infraštruktúrnej, ekonomickej aj politickej úrovni. Hoci niektorí európski politici, vrátane slovenského premiéra Roberta Fica, diskutujú o možnosti opätovného využívania ruského plynu, situácia naznačuje, že obnovenie niekdajších dodávok nebude jednoduché.
Investície do novej infraštruktúry menia pravidlá hry
Pred vypuknutím vojny na Ukrajine pokrýval ruský plyn približne 40 % spotreby zemného plynu v európskych krajinách. Táto závislosť však bola silno ovplyvnená obrovskými investíciami do plynovodov, ako sú Nord Stream či Bratstvo, ktoré boli postavené na princípe „utopených nákladov“. Ekonomické tlaky na ich využívanie zaisťovali dlhé roky nikým nespochybňované dominantné postavenie Gazpromu na trhu EÚ.
Po energetickej kríze v roku 2022 však EÚ podnikla kroky na zmenu celej energetickej mapy. Miliardové investície smerovali do alternatívnej infraštruktúry, vrátane LNG (skvapalneného zemného plynu). Nemecko spustilo tri nové LNG terminály, zatiaľ čo Poľsko, Taliansko či Grécko výrazne zvýšili svoje kapacity. V dôsledku týchto zmien stúpla celková kapacita Európskej únie na dovoz LNG do roku 2024 až o 30 %. Plynárenský trh sa tým geograficky posunul, pričom západné krajiny, ako USA, Katar či Alžírsko, sa stávajú hlavnými dodávateľmi.
Silná loby chráni vlastné záujmy
Rovnako zásadné je vytvorenie novej skupiny obchodných a investičných záujmov, ktorá sa stavila na diverzifikáciu dodávok plynu. Prevádzkovatelia LNG terminálov, firmy s dlhodobými zmluvami s alternatívnymi dodávateľmi a priemyselné odvetvia, ktoré v reakcii na krízu prešli na dekarbonizáciu, majú všetci spoločný cieľ – vylúčiť návrat ruského plynu.
Ekonomické aktivity a rozsiahle zdroje firiem investujúcich do týchto projektov by boli ohrozené, pokiaľ by sa ruský plyn vrátil na trh vo veľkej miere. Pokusy o zmenu stavu by narážali na silný politický odpor, ktorý by viedla práve táto opozícia. Európa tak bude čeliť prepojeniu energetických záujmov a politických preferencií, ktoré bránia návratu k starému poriadku.
Znížená závislosť posilňuje bezpečnosť
Nedávne udalosti tiež zmenili vnímanie zemného plynu ako prechodného paliva pri prechode na obnoviteľné zdroje. Vplyv Ruska na trh s plynom ukázal, aké riziká prináša obrovská závislosť od jedného dodávateľa. Následkom je zvýšený politický a finančný tlak na zelenú transformáciu, ktorý ešte viac podkopáva budúce využívanie zemného plynu.
Hoci krajiny ako Slovensko a Maďarsko naďalej hľadajú spôsoby, ako sa vrámci aktuálneho usporiadania zamerať na cenovo dostupné dodávky, trend jednoznačne ukazuje smerom k zníženiu dopytu po plyne. Európa si týmto zabezpečuje strategickú autonómiu, pričom eliminuje riziko, že sa opäť stane obeťou geopolitických hier Ruska.
Slovensko medzi dvoma pólmi
Najkomplikovanejšiu situáciu zažíva práve Slovensko. Ako vnútrozemská krajina so značnou závislosťou od priemyslu čelí výzvam spojeným s rastúcimi nákladmi na energie, čo spôsobuje stratu konkurencieschopnosti. Napriek tomu, ako člen EÚ, zdieľa spoločné strategické ciele zamerané na posilnenie energetickej bezpečnosti a zníženie závislosti od ruských dodávok.
Neprehliadnite
Súčasná slovenská vláda preto aktívne bojuje za kompenzačné mechanizmy, ktoré by mohli zmierniť negatívny dopad vyšších cien energií na miestnu ekonomiku. Napriek týmto snahám zostáva jasné, že návrat ruského plynu by bol len krátkodobým riešením s významnými dlhodobými rizikami. Fragmentácia trhu, nové ekonomické vzťahy a politické záujmy robia tento scenár prakticky nemožným.
