Energetická nezávislosť Európskej únie (EÚ) zostáva jednou z najväčších výziev pre blok v posledných rokoch. Napriek sankciám a snahám o zníženie závislosti od ruských energií, dovoz skvapalneného zemného plynu (LNG) z Ruska zostáva výraznou súčasťou energetického portfólia členských štátov. Podľa najnovšej štúdie environmentálnej organizácie Greenpeace to má vážne hospodárske aj politické dôsledky.
Ruský LNG posilňuje vojnový rozpočet
Od začiatku roka 2025 doviezla EÚ 12,8 miliardy m³ ruského LNG. Táto hodnota, hoci nižšia ako úroveň pred ruskou agresiou v roku 2021, kedy import predstavoval 15,9 miliardy m³, je stále vysoká. Vďaka výnosom z LNG zaznamenali ruské spoločnosti, predovšetkým Yamal LNG, výrazné príjmy. Len táto spoločnosť si v období rokov 2022 až 2024 prišla na 40 miliárd dolárov, pričom 9,5 miliardy dolárov priamo odviedla do štátneho rozpočtu Ruskej federácie.
Z týchto príjmov Rusko financuje široké spektrum aktivít, vrátane vojenskej agresie na Ukrajine. Greenpeace upozorňuje, že dovoz ruského LNG, hoci legálny a nepodliehajúci sankciám, priamo posilňuje ekonomickú schopnosť Ruska viesť vojnu. Najväčšími odberateľmi plynu z Ruska boli Francúzsko, Španielsko, Belgicko a Holandsko, ktoré spolu v rokoch 2022 až 2025 minuli na ruský LNG približne 34,3 miliardy eur. Na porovnanie, ich bilaterálna pomoc Ukrajine dosiahla v tom istom období len 21,2 miliardy eur.
Energetické záujmy kontra morálne záväzky
Francúzsky energetický gigant Totalenergies hrá v tejto situácii významnú úlohu. Spoločnosť vlastní podiely vo firme Yamal LNG (20 %) a jej materskej spoločnosti Novatek (19,4 %), z ktorých vygenerovala dividendy vo výške 6,8 miliardy dolárov len od roku 2022. Toto spojenie vyvoláva obavy u environmentálnych a politických aktivistov, ktorí zdôrazňujú morálny konflikt medzi ekonomickým prínosom a politickými dôsledkami týchto obchodov.
EÚ sa vo svojej stratégii snaží do roku 2028 ukončiť dovoz všetkých ruských fosílnych palív. Tento cieľ však naráža na odpor niektorých členov únie, ako je Maďarsko a Slovensko, ktoré varujú pred dramatickými ekonomickými dosahmi príliš rýchlej energetickej transformácie.
Prioritou je energetická bezpečnosť
Postupná diverzifikácia energetických dodávok je kľúčovým krokom k posilneniu nezávislosti EÚ. Zníženie závislosti od Ruska nie je len nástrojom na oslabenie ruskej ekonomiky, ale aj prostriedkom na zvýšenie odolnosti voči možným politickým tlakom. Rusko v minulosti opakovane využilo plynárenský sektor ako nástroj nátlaku, čo podnietilo EÚ hľadať alternatívy.
Aj napriek pokroku v oblasti znižovania dovozu potrubného plynu zostáva LNG achillovou pätou. Pokiaľ sa nenájde efektívny spôsob, ako riešiť túto časť energetického mixu, budú mať krajiny EÚ problém dosiahnuť plnú nezávislosť od ruských energetických zdrojov.
Snaha o úplné odstrihnutie od ruského plynu prináša ale značné výzvy, ktorým musí únia čeliť. Ekonomické a politické záujmy jednotlivých krajín často narúšajú snahy o jednotnú a efektívnu odpoveď. Nedoriešené otázky energetickej bezpečnosti tak naďalej komplikujú geopolitické postavenie EÚ.
