Na slovenských cestách už tento rok poisťovne riešili kolízie so zverou, pri ktorých škody na jednom aute presiahli 21-tisíc eur. V jeseni a v zime, keď vodiči jazdia za tmy, v hmle a po šmykľavom povrchu, sa aj stretnutie s menšou srnou môže zmeniť na opravu v hodnote niekoľkých tisíc eur, pričom poškodené bývajú celé predné časti vozidiel.
Poisťovňa Uniqa eviduje od januára do polovice novembra takmer 1 200 poistných udalostí, pri ktorých vozidlá narazili do diviny. Experti upozorňujú, že reálny počet stretov je ešte vyšší, keďže časť vodičov škody nehlási a opravy rieši z vlastného vrecka. Najviac rizikové sú úseky popri lesoch a poliach, hoci čoraz častejšie sa zvieratá objavujú aj pri rušných ťahoch a vnútri obcí.
Nebezpečné úsvity a súmraky
V jesenných a zimných mesiacoch sa dni skracujú a vodiči jazdia za zhoršenej viditeľnosti práve v hodinách, keď zver migruje a hľadá potravu. Najčastejšie dochádza k nehodám skoro ráno a po zotmení, pričom vtedy je cesta medzi svetlami áut, hmlou a mokrým asfaltom zvlášť náročná na odhad vzdialeností. Zvieratá môžu zareagovať nepredvídateľne a vbehnúť na vozovku v okamihu, keď už šofér nestihne bezpečne zastaviť.

Manažér likvidácie škôd na motorových vozidlách Uniqa Jiří Moravec upozorňuje, že pri vyšších rýchlostiach dochádza k rozsiahlemu poškodeniu karosérie aj podvozku. Ako príklad uvádza nedávny prípad zo stredného Slovenska, kde medveď skočil na cestu prvej triedy priamo pred kamión. Vozidlo muselo ísť do autorizovaného servisu a konečná suma za opravu sa vyšplhala na 9 000 eur, pričom poškodené boli aj komponenty, ktoré na prvý pohľad nebolo vidieť.
Úhybný manéver môže zabiť
Odborníci vystríhajú vodičov, aby v panike pri náhlom výbehu zveri nestrhávali volant mimo vozovky. Poisťovne opakovane evidujú situácie, keď sa šofér snažil silou mocou vyhnúť srne alebo diviakovi, následne narazil do stromu, prevrátil auto cez priekopu alebo skončil v protismere. Tieto havárie sú omnoho nebezpečnejšie pre život a zdravie posádky, zatiaľ čo priamy náraz do zvieraťa väčšinou znamená hlavne materiálne škody.
Ak kolízia nastane, vodič by mal najprv zabezpečiť miesto nehody, zapnúť výstražné svetlá a postaviť trojuholník. Následne je potrebné kontaktovať asistenčnú službu poisťovne a zavolať políciu. Polícia upozorňuje, aby ľudia so zrazeným zvieraťom nemanipulovali, nemali by ho odťahovať z cesty ani nakladať do auta. V prípade poranenej zveri hrozí nebezpečné správanie alebo prenos ochorení, preto zásah patrí poľovníkom a príslušným organizáciám.
Prečo PZP nestačí
Mnohí motoristi sa mylne spoliehajú na to, že ich chráni povinné zmluvné poistenie. PZP je poistenie zodpovednosti za škodu, ktoré kryje len následky, ktoré spôsobíte iným účastníkom, ich majetku alebo zdraviu. Škody na vlastnom aute, ktoré vzniknú po zrážke s jeleňom, diviakom alebo srnou, PZP neprepláca nikdy, keďže zvieratá nemajú vlastné poistenie, z ktorého by sa dalo čerpať.
Finančné následky pritom nebývajú malé. Náraz do menšej srny pri rýchlosti 80 až 90 km/h takmer vždy poškodí svetlomety, chladič, nárazník a kapotu. Opravy sa bežne vyšplhajú na 3 000 až 5 000 eur. Pri strete s väčším kusom zveri alebo pri zásahu motorových či podvozkových častí ide suma ľahko smerom k 10 000 eurám. Poisťovne už zaznamenali aj totálne škody, ktoré presiahli 21-tisíc eur.
Vodiči preto majú v zásade dve realistické možnosti, ako sa na tieto situácie pripraviť. Prvou je komplexné havarijné poistenie, teda Kasko, ktoré kryje zrážku so zverou automaticky a súčasne obsahuje ochranu pri havárii, krádeži a vandalizme. Druhou možnosťou je pripoistenie k PZP, ktoré sa zameriava len na riziko stretu s divinou a býva cenovo výrazne dostupnejšie, čo ocenia najmä majitelia starších vozidiel.
Ak budú jesenné a zimné sezóny pokračovať s podobným trendom, môžu sa zrážky so zverou stať jednou z najčastejších a zároveň najdrahších poistných udalostí na našich cestách. Rozširovanie sídiel a infraštruktúry pritom tlačí zvieratá do susedstva hlavných ťahov, čo bude riziko zrejme ďalej zvyšovať. Otvorenou otázkou zostáva, či štát a samosprávy začnú výraznejšie investovať do nadchodov a oplotení, ktoré by mohli počet nehôd reálne znížiť.