Vládny kabinet v stredu schválil veľký plán rekonštrukcie piatich štátnych budov, ktoré patria pod rezorty ministerstva vnútra, spravodlivosti a financií. Modernizácie si celkovo vyžiadajú takmer 23 miliónov eur zo štátneho rozpočtu a eurofondov. Ich cieľom je výrazne zlepšiť energetickú efektívnosť verejných budov, čím vláda napĺňa požiadavky smernice Európskeho parlamentu.
Ministerstvá začali práce v Leopoldove a Žarnovici, ďalšie projekty posudzuje ÚVO
Ako prvá bola zahájená modernizácia školiaceho strediska Zboru väzenskej a justičnej stráže na Gucmanovej ulici v Leopoldove. Ide o najväčší tohtoročný projekt rekonštrukcie s plánovanými nákladmi viac ako 10 miliónov eur. Budova zo 70. rokov prejde dispozičnými úpravami, výmenou okien a dverí, zateplením fasády a rozsiahlou modernizáciou technických systémov. Dodávateľom prác je bratislavská firma SYTIQ, ktorá stavenisko prevzala v marci tohto roku. Stavebné práce sú naplánované na celkovo 27 mesiacov s konečným odovzdaním v máji 2027. Aktuálne prebiehajú búracie práce a príprava staveniska podľa stanoveného harmonogramu.
Rekonštrukčné práce sa už začali aj v objekte Obvodného oddelenia Polície v Žarnovici. Táto budova pochádza z 80. rokov minulého storočia a aktuálne na nej prebieha zateplenie obvodového plášťa a výmena plynových kotlov. Práce v Žarnovici zabezpečuje firma Šaliga, pričom celkové náklady delené medzi štátny rozpočet a európske zdroje dosahujú necelých 500-tisíc eur. Objekt by mal byť hotový do konca letných prázdnin budúceho roku.
Ministerstvo vnútra plánuje zmodernizovať ešte ďalšie dva objekty – Okresné riaditeľstvá Policajného zboru v Nových Zámkoch a Dunajskej Strede. Na oboch budovách sa pripravujú rekonštrukcie, ktoré sú však aktuálne v procese posudzovania Úradom pre verejné obstarávanie (ÚVO). Budova v Nových Zámkoch z roku 1939 si vyžiada investíciu vo výške približne 3,7 milióna eur, pričom stavebné práce zabezpečí spoločnosť SOAR SK. Obnova budovy na Múzejnej ulici v Dunajskej Strede počíta s celkovými nákladmi 2,7 milióna eur, pričom väčšina pochádza z eurofondov a zmluvu získala spoločnosť EURO-ŠTUKONZ.
DátaCentrum čaká rozsiahla rekonštrukcia
Budovou, ktorá nutne potrebuje kompletnú modernizáciu, je aj DataCentrum ministerstva financií v Bratislave na Cintorínskej ulici. Ministerstvo financií ju označuje za objekt vo veľmi nevyhovujúcom stave s vysokými prevádzkovými nákladmi a závažnými bezpečnostnými nedostatkami. Plán rekonštrukcie ministerstvo predstavilo už v apríli, pričom celkové náklady dosahujú približne 5,6 milióna eur.
Budova bola postavená v 70. rokoch a je situovaná v Pamiatkovej zóne hlavného mesta. Preto obnova musí rešpektovať jej architektonické a historické hodnoty. Už dnes je na jednej strane objektu vystavené lešenie, s cieľom chrániť verejnosť pred padajúcimi kusmi budovy. Hoci rezort financií neuviedol presný stav realizácie ani meno dodávateľa, obnovovacie práce sú už očividne v prípravnej fáze.
Štát ročne investuje menej ako v minulosti, dôvodom sú finance a časová náročnosť
Ministerstvo dopravy každoročne zostavuje zoznam budov určených na rekonštrukciu. Ich výber konzultuje s jednotlivými ústrednými orgánmi štátnej správy, ktoré posudzujú technický stav a výšku prevádzkových nákladov v jednotlivých budovách. Európska smernica pritom stanovuje, že každoročne musia členské štáty obnoviť aspoň 3 percentá svojich verejných budov na zvýšenie ich energetickej účinnosti.
I keď vláda teraz schválila plán rekonštrukcie piatich objektov, jedná sa o pokles v porovnaní s minulosťou, keď štát investoval do modernizácií výrazne vyššie prostriedky. Napríklad v roku 2015 Slovensko pôvodne plánovalo obnoviť až 72 budov, reálne však dokončilo 57. Najväčší počet rekonštrukcií v poslednom desaťročí bol dokončený medzi rokmi 2016 až 2019, keď bolo každoročne renovovaných viac ako 20 verejných budov. Medzi rokmi 2021 a 2024 sa však počet realizovaných projektov výrazne znížil – dokončuje sa v priemere iba jedna až tri budovy ročne.
Dôvodom tohto spomalenia sú najmä finančné obmedzenia, legislatívne predlžovanie procesu schválenia projektov a tiež dôkladnejšia príprava ich projektovej dokumentácie. Podľa vládnych dokumentov sa totiž stáva, že napriek detailnej príprave projektov niektoré rekonštrukcie nedodržia pôvodný harmonogram predovšetkým pre zložitosť administratívneho posúdenia verejných tendrov a povoľovacích procesov. Aj preto v posledných rokoch dochádza iba k minimálnemu množstvu realizačne uskutočnených projektov ročne.
