Štát pri rušení sviatkov počíta s dodatočným prínosom okolo 230 miliónov eur ročne, no odborníci upozorňujú, že realita bude pravdepodobne oveľa triezvejšia. Kým kalendár bude od januára pôsobiť pracovnejšie, ekonomika sa na plný výkon nemusí dostať. Časť odvetví totiž pracuje len čiastočne a iné si vynucujú voľno aj napriek tomu, že sviatok na papieri zmizne.
Analytik 365.bank Tomáš Boháček pripomína, že hospodárstvo počas týchto „nových pracovných dní“ nabehne iba do polovičnej rýchlosti. Priemysel a logistika síce dokážu využiť stroje aj kamióny naplno, no kancelárie, školstvo a časť verejných služieb žijú skôr režimom predĺženého víkendu. Mnohí zamestnanci si berú dovolenku, rodičia ostávajú doma s deťmi a úrady obmedzujú kontakt s občanmi.
Výroba ťahá, služby brzdia
Najväčší okamžitý zisk môžu čakať veľké výrobné podniky, ktoré už dnes plánujú zmeny tak, aby mali haly obsadené aj počas bývalých sviatkov. Ak stroje bežia a dopravcovia rozvážajú tovar, vytvára sa reálny výkon, ktorý sa dá prepočítať do vyššieho hrubého domáceho produktu. Súčasne však administratíva, call centrá a časť firiem v službách fungujú s výrazne zredukovaným personálom, takže celkový efekt na ekonomiku sa znižuje.
Školy ostávajú v tieto dni zatvorené, pretože kalendár školského roka sa nemení automaticky spolu s pracovným kalendárom. Rodičia si preto musia vybavovať voľno alebo pracovať z domu v skrátenom režime. Podobný obraz je možné vidieť v zdravotníctve, kde sa počas sviatočných období sústredí pozornosť najmä na urgentné zákroky a plánované operácie či vyšetrenia sa odkladajú na neskôr, čo znižuje okamžitý výkon sektora.
Čísla, ktoré nesedia
Slovenský hrubý domáci produkt v stálych cenách predstavuje približne 100 miliárd eur ročne. Ak by sa zrušený sviatok podobal bežnému pracovnému dňu a ekonomika by bežala takmer naplno, štát by mohol očakávať výrazný prírastok. Boháček však počíta s tým, že zhruba polovica hospodárstva funguje iba utlmená. Ak táto časť beží na asi 75 percent, denný rozdiel oproti plnohodnotnému dňu podľa jeho odhadu dosahuje približne 34 miliónov eur.
Ešte striedmejšie vychádza scenár, keď polovica ekonomiky pracuje iba na 50 percent výkonu. V takom prípade denný výpadok oproti ideálnemu stavu stúpa k hodnote okolo 69 miliónov eur. Pri výraznejšom utlmení prevádzok sa rozdiel prehlbuje, pričom analytik upozorňuje, že ide o priamu úmeru. Ak by polovica firiem bola takmer úplne zavretá a približne tretina by išla len na štvrtinu kapacity, straty by sa mohli blížiť 120 miliónom eur za deň.
Presunutá práca a technológie
Nie všetko, čo sa počas zlúčených sviatkov neurobí, je nadobro preč. Úrady v nasledujúcich dňoch dorovnávajú agendu, školy posúvajú testy a učivo a firmy v službách vybavujú nápor klientov, ktorý prichádza po voľne. Časť výpadku sa tým zmierňuje. Navyše moderné technológie umožňujú automatizovať ich procesy a presúvať časť práce mimo klasických pracovných hodín, čo platí najmä pre výrobu a logistiku.
Analytici preto odhadujú, že reálny finančný prínos rušenia sviatkov bude skôr v strednom pásme medzi optimistickými výpočtami ministerstiev a konzervatívnymi modelmi. Kľúčové bude, ako štát od januára nastaví režim úradov a verejných služieb, či budú mať jasné pravidlá pre fungovanie počas týchto dní a či zamestnávatelia prispôsobia interné procesy a zmeny. Bez toho zostane značná časť potenciálu na papieri.
Neprehliadnite
Ak sa štátu podarí premeniť bývalé sviatky na skutočne využité pracovné dni, môžu sa dodatočné milióny premietnuť aj do vyšších daňových príjmov a investícií. Ak však verejný sektor aj služby ostanú v polospánku a ľudia budú naďalej fungovať podľa starých zvyklostí, kalendár síce ukáže menej voľných dní, no slovenská ekonomika pocíti len skromné zrýchlenie. Otázkou zostáva, ktorá z týchto dvoch podôb sa naplní.
