V piatok vláda schválila rozpočet verejnej správy na nasledujúce tri roky. Jedným z hlavných cieľov je postupné zníženie deficitu verejných financií, pričom v roku 2026 by mal dosiahnuť úroveň 4,1 % HDP. Tento pokles podľa návrhu zabezpečí konsolidačný balík v hodnote 2,7 miliardy eur. Napriek týmto opatreniam sa však očakáva kontinuálny rast verejného dlhu Slovenska a potreba ďalších úsporných krokov do roku 2028.
Konsolidácia rozpočtu a deficit vo výške 4,1 % HDP
Na rok 2026 rozpočet počíta s príjmami verejnej správy vo výške 62 miliárd eur, zatiaľ čo výdavky sa predpokladajú na úrovni 67,9 miliardy eur. Rozdiel vo výške 5,9 miliardy eur predstavuje deficit, čo zodpovedá 4,1 % HDP. To znamená zníženie oproti súčasnému roku, kedy sa deficit odhaduje na približne 5 % HDP.
Významný podiel na tomto zlepšení má konsolidačný balík v hodnote 2,7 miliardy eur. Z tejto sumy by 1,4 miliardy eur malo prísť z legislatívnych zmien na strane príjmov, predovšetkým z vyšších daní a odvodov. Úspory na strane výdavkov predstavujú 1,3 miliardy eur, pričom z toho 535 miliónov eur sa ušetrí škrtmi vo výdavkoch ministerstiev a zmrazením platov vo verejnej správe. Samospráva má ušetriť 130 miliónov eur na mzdách a prevádzke, zatiaľ čo 420 miliónov eur bude získaných presunom financovania pomoci s cenami energií na eurofondy.
Pretrvávajúci rast verejného dlhu
Napriek plánovanému znižovaniu deficitu bude verejný dlh Slovenska naďalej rásť. V roku 2024 sa predpokladá jeho úroveň na 59,3 % HDP, tento rok sa zvýši na 61,5 % HDP a v roku 2026 dosiahne až 62,8 % HDP. Stabilizáciu dlhu možno podľa návrhu očakávať až v roku 2028, a to na úrovni približne 64 % HDP.
Ministerstvo financií konštatuje, že na dosiahnutie cieľa stlačiť deficit pod tri percentá HDP do roku 2028 bude nutné implementovať ďalšie úsporné opatrenia vo výške 1,8 % HDP. Ak by tieto opatrenia neboli prijaté, deficit by sa podľa projekcií držal na úrovni približne päť percent HDP. Tento vývoj však signalizuje, že Slovensko bude čeliť zvyšujúcim sa nákladom na obsluhu dlhu, čo môže ohroziť mnohé verejné investície a služby.
Opatrenia ovplyvnia zamestnancov aj živnostníkov
Dôležitou súčasťou tretieho konsolidačného balíka je zvyšovanie príjmov štátu. Plánované opatrenia zahŕňajú úpravu zdravotných odvodov pre zamestnancov zo 4 % na 5 %, výrazné zmeny v odvodovom zaťažení živnostníkov a vyššie spotrebné dane na alkohol a tabak. Minimálne odvody pre živnostníkov sa od roku 2026 zvýšia na 425 eur mesačne, čo výrazne zasiahne menších podnikateľov, vrátane tých s nízkymi príjmami. Zároveň sa zrušia odvodové výnimky pre dohody a zvýši sa maximálny vymeriavací základ pre povinné odvody.
Na strane daní vláda plánuje reformu dane z nehnuteľností, ktorá bude po novom vychádzať z trhovej hodnoty. Zavádza sa aj vyšší osobitný odvod pre správcovské spoločnosti, čo by mohlo mať dopad na zhodnotenie dôchodkových úspor verejnosti.
Riziká spojené s rastom dlhu
Nárast verejného dlhu nesie so sebou viaceré závažné riziká. Vyššie náklady na jeho obsluhu obmedzujú finančné možnosti štátu, ktorý nemôže tieto prostriedky využiť naprieč kľúčovými sektormi, ako sú zdravotníctvo, školstvo alebo infraštruktúra. Výsledkom je aj znižovanie schopnosti štátu rýchlo reagovať na neočakávané krízové situácie.
Neprehliadnite
Navyše, Slovensko čelí riziku zhoršenia kreditného ratingu, čo by znamenalo vyššie náklady na budúce pôžičky. Vysoké zadlženie predstavuje tiež záťaž pre budúce generácie, ktoré budú musieť splácať súčasné dlhy zo svojich daní. Ak sa súčasný trend nezmení, existuje reálna hrozba dlhového kolapsu, ktorý by mohol vážne ohroziť stabilitu krajiny a kvalitu života jej obyvateľov.
