Predstava, že si študent, rodič na materskej alebo dôchodca legálne privyrobí niekoľko stoviek eur mesačne bez odvodov a bez naháňania sa po úradoch, sa na Slovensku mení na reálnu možnosť. Nový koncept mikropodnikania sľubuje, že všetko vybavíš z mobilu, pričom štátu stačí jednoduchý prehľad príjmov a symbolická daň.
Slovenský parlament sa aktuálne zaoberá návrhom zákona, ktorý vytvára prechodný stupeň medzi brigádou a klasickou živnosťou. Cieľom je, aby ľudia nemuseli kvôli menším zákazkám zakladať živnosť, riešiť odborné osvedčenia a platiť odvody už pri prvých zarobených eurách. Mikropodnikanie má byť priestor na testovanie nápadov, drobné služby a kreativitu, ktorá doteraz často končila v sivej ekonomike.
Ako má fungovať mikropodnikanie
Po novom sa má človek zaregistrovať výlučne elektronicky, bez nutnosti navštíviť úrad alebo vybavovať živnostenský list. Štát po registrácii najprv pridelí osobitný bankový účet, na ktorý budú chodiť všetky príjmy z mikropodnikania. Ak niekto prijme hotovosť, musí ju do dvoch pracovných dní vložiť práve na tento účet. Vznikne tak jasná stopa príjmov, pričom mikropodnikateľ nepotrebuje klasické účtovníctvo, stačí mu výpis z banky a jednoduchá evidencia.
Tento formát je určený pre aktivity, ktoré sa dajú robiť popri škole alebo práci. Môže ísť o príležitostné fotenie, drobné IT služby, ručnú výrobu darčekov a šperkov, doučovanie či iné menšie zákazky. Zatiaľ čo živnostník sa musí pripraviť na sústavnú administratívu, mikropodnikateľ funguje v oveľa jednoduchšom režime, čo môže povzbudiť ľudí, ktorí sa doteraz báli oficiálne začať podnikať.
Limity príjmov a zrážková daň
Najväčším obmedzením je strop príjmov, ktorý má byť približne 6 600 eur za rok. Ide asi o 60 percent ročnej minimálnej mzdy a zákon cieli na drobné privýrobky, nie na plnohodnotný biznis. Kto sa do limitu zmestí, zaplatí len jednu daň, a to 3 percentá z každého prijatého eura, bez ohľadu na reálne náklady alebo výdavky. Odvody do Sociálnej poisťovne ani zdravotnej poisťovne sa pri tomto režime neplatia.
Ak však mikropodnikateľ strop prekročí, situácia sa rýchlo zmení. Každé ďalšie euro nad limit bude zaťažené 35 percentnou daňou, čo má ľudí motivovať, aby pri dlhodobo vyšších príjmoch prešli na klasickú živnosť. Štát sa tým snaží zabrániť tomu, aby niekto skrýval regulárne podnikanie za jednoduchší režim. V praxi to znamená, že kto vidí stabilne rastúci dopyt po svojich službách, získa dôvod prejsť do plnohodnotného podnikania s možnosťou uplatniť si výdavky.
Pre koho je režim a aké má brzdy
Do mikropodnikania môže vstúpiť spravidla osoba od 18 rokov, ktorá má trvalý alebo prechodný pobyt na Slovensku. Podmienkou je, že pracuje len sama, nemôže mať zamestnancov a súčasne nesmie byť živnostník ani spoločník vo firme. Príjem z mikropodnikania sa nebude považovať za samostatnú zárobkovú činnosť, preto nespôsobí stratu nároku na štipendium, rodičovský príspevok alebo iné sociálne dávky, čo je dôležitá informácia pre študentov a rodiny.
Osobitnou brzdou je zákaz poskytovania služieb bývalému zamestnávateľovi počas 24 mesiacov od skončenia pracovného pomeru. Má sa tak predísť situácii, keď by zamestnávatelia nahrádzali pracovné zmluvy fiktívnymi „mikropodnikateľmi“. Výnimkou sú mladí ľudia od 16 rokov, ktorí sa môžu zapojiť len vtedy, ak za nich preberie právnu zodpovednosť zodpovedný zástupca. Tým dostanú prvý kontakt s podnikaním, avšak s ochranou pred unáhlenými rozhodnutiami a dlhmi.
Neprehliadnite
Ak parlament návrh schváli, Slovensko môže už čoskoro získať nový vstupný prah do sveta podnikania, ktorý bude bližší digitálnej generácii ako klasické formuláre na úradoch. Mikropodnikanie môže pre mnohých znamenať spôsob, ako otestovať vlastnú značku, aplikáciu alebo kreatívnu službu bez veľkých rizík a s jasnými pravidlami.
Otvorenou otázkou zostáva, či jednoduchý režim nevyužijú aj tí, ktorí sa budú snažiť obchádzať zákon alebo tlačiť príjmy tesne pod limit. Až prvé roky fungovania ukážu, či 3 percentná daň a nulové odvody naštartujú novú vlnu drobných podnikateľov, alebo bude musieť štát pravidlá rýchlo upravovať.
