Na slovenský pracovný trh v najbližších rokoch vstúpi len približne polovica mladých ľudí v porovnaní so silnými ročníkmi, ktoré dnes odchádzajú do penzie. Zároveň štvrť milióna študentov a absolventov dlhodobo žije v zahraničí. Pre dnešných dvadsiatnikov to znamená, že budú platiť viac, zarábať menej, a za svoje peniaze dostanú slabšie verejné služby.
Narodení v druhej polovici 70. rokov, ktorí kedysi plnili školy a fabriky, sa postupne menia na dôchodcov, pričom do práce nastupujú slabé ročníky. Napríklad okolo roku 2002 sa narodilo len asi 52-tisíc detí, teda výrazne menej ako vyše 100-tisíc v silných generáciách ich rodičov. Tento posun mení pomer medzi tými, ktorí pracujú a ktorí poberajú penziu, čo cíti každý rozpočet, či už štátny alebo rodinný.
Mladí odchádzajú a nevracajú sa
Demografické nožnice sa otvárajú v čase, keď Slovensko prichádza o veľkú časť svojich najtalentovanejších ľudí. Podľa odhadov až štvrtina mladých Slovákov študuje na vysokých školách v zahraničí a významná časť z nich sa už späť nevráti. Po skončení školy si nájdu prácu v Nemecku, Česku a v škandinávskych krajinách, kde dostanú vyšší plat, stabilnejší systém a často aj jednoduchší štart do života.
Odchod mladých má dvojitý efekt. Najprv štát investuje do ich základného a stredoškolského vzdelania, potom však výhody z ich práce čerpajú iné krajiny. Navyše, keď Slovensko prichádza o budúcich lekárov, IT špecialistov a inžinierov, komplikuje sa prechod ekonomiky k vyššej pridanej hodnote. Mzdy potom rastú pomalšie, než by si vyžadovala inflácia a ceny bývania, čo ešte viac podporuje ďalšie odchody.
Slabá migrácia a starnúce profesie
Prirodzený úbytok pracovnej sily by mohla tlmiť premyslená migrácia. Slovensko však podľa odborníka Michala Páleníka využíva tento nástroj len minimálne. V minulom roku štát vydal iba dvanásť Modrých kariet, teda povolení pre vysokokvalifikovaných pracovníkov z krajín mimo EÚ. V rámci únie ide o jedno z najnižších čísel, čo ukazuje, že krajina pre vzdelaných migrantov nepredstavuje atraktívny cieľ.
Väčšina cudzincov, ktorí na Slovensku pracujú, má len základné alebo stredné vzdelanie. Podiel vysokoškolsky vzdelaných migrantov je dnes nižší než pred desiatimi rokmi. Súčasne sa prejavuje rýchle starnutie kľúčových profesií, najmä v zdravotníctve. Priemerný vek zdravotných sestier rastie a mladé posily prichádzajú pomaly, pričom staršia populácia potrebuje viac ošetrenia a častejšie návštevy lekára.
Vyššie odvody a slabšie služby
Keď počet pracujúcich klesá a počet penzistov stúpa, finančný tlak na mladých prudko rastie. Štát postupne musí zvyšovať sociálne a zdravotné odvody, aby dokázal vyplatiť dôchodky a zaplatiť zdravotnú starostlivosť. Mladým ľuďom, ktorí práve nastupujú do práce, sa tak už na začiatku kariéry zvyšuje daňovo odvodové zaťaženie, pričom ich čistý príjem často nestačí na hypotéku, bežné výdavky a vytvorenie rezervy.
Problémom nie sú len peniaze, ale aj kvalita služieb, ktoré za ne dostanú. Zdravotníctvo, školstvo a sociálne služby čelia odchodu skúsených pracovníkov do dôchodku a nedostatku mladých náhrad. V praxi to znamená dlhšie čakacie lehoty, menej personálu na oddeleniach a preplnené školy. Mladá generácia tak platí viac, no za svoje odvody dostáva menej komfortný a menej dostupný systém.
Neprehliadnite
Michal Páleník upozorňuje, že riešením nie je len úprava dôchodkového veku alebo prísnejšie nastavené podmienky pre penziu. Spoločnosť by mala podľa neho prehodnotiť aj samotné vnímanie práce. Práca by mala byť znesiteľná a čo najviac napĺňajúca aj po päťdesiatke či šesťdesiatke, aby ľudia nebrali dôchodok ako jediné vyslobodenie, ale ako prirodzený prechod po dlhodobom, dôstojnom pracovnom živote.
Ak štát nezačne cielene podporovať mladé rodiny, prilákať kvalifikovaných migrantov a zlepšovať podmienky pre návrat Slovákov zo zahraničia, dnešní tínedžeri môžu o dvadsať rokov čeliť ešte tvrdšiemu tlaku, než vidíme dnes. Otvorenou otázkou zostáva, či budú mať dôvod zostať v krajine, alebo si, podobne ako ich starší rovesníci, budú hľadať budúcnosť inde.
