Trinásty dôchodok, ktorý sa vypláca každoročne v decembri, sa stáva opäť predmetom diskusie. Na Slovensku, kde sa sociálne dávky považujú za dôležitý nástroj pomoci v čase zvyšujúcich sa nákladov na život, je táto jednorazová dávka pre niektorých vítanou podporou, no podľa odborníkov závažnou záťažou pre štátny rozpočet. V budúcom roku 2026 by pritom mohla jeho výška dosiahnuť nový rekord.
Trinásty dôchodok opäť stúpne
Na základe odhadov odborníkov by trinásty dôchodok v roku 2026 mohol vzrásť na približne 693 eur. Táto suma predstavuje zvýšenie o 26 eur oproti aktuálnemu roku 2025, kedy je jeho výška stanovená na 667,3 eura. Zvýšenie je založené na údajoch o priemernej výške dôchodkov za prvých päť mesiacov tohto roka, hoci presná suma sa môže ešte mierne zmeniť. Výška trinásteho dôchodku, podobne ako celková výška štandardných dôchodkov, sa odvíja od aktuálnej ekonomickej situácie a rastu dôchodkového systému, no otázna zostáva jeho udržateľnosť.
Dávka je automaticky vyplácaná všetkým poberateľom dôchodkov od Sociálnej poisťovne, vrátane starobných, predčasných starobných, invalidných, vdovských, vdoveckých a sirotských dôchodcov. Keďže nie je potrebné o dávku žiadať, vypláca sa spolu s decembrovým dôchodkom. Na prvý pohľad jednoduché a spravodlivé riešenie však skrýva vážne problémy.
Ekonomické výzvy: Konsolidácia verzus výdavky na dávky
Ekonomická konsolidácia, ktorá má za cieľ znížiť deficit štátnych financií a verejný dlh, čelí prekážkam práve kvôli vysokým fixným nákladom, akými sú plošné dávky typu trinásty dôchodok. Táto dávka sa vypláca všetkým dôchodcom bez ohľadu na ich individuálnu finančnú situáciu. Kritici to označujú za neefektívny spôsob rozdeľovania zdrojov, keďže pomoc dostávajú aj osoby s nadpriemernými príjmami, ktoré ich objektívne nepotrebujú. Výsledkom je neúmerné zaťaženie štátneho rozpočtu bez výrazného zlepšenia životnej situácie najviac zraniteľných skupín obyvateľstva.
Zrušenie alebo reformovanie trinásteho dôchodku by mohlo ušetriť značné finančné prostriedky, ktoré by štát mohol presmerovať na adresnejšiu pomoc napríklad pre dôchodcov s nízkymi príjmami. Alternatívou by mohlo byť zavedenie diferenciácie dávok, kde by sa vyššie sumy vyplácali len tým, ktorí majú najnižšie dôchodky, čím by sa zvýšila efektívnosť pomoci za nižšie celkové náklady.
Rast nákladov pocítia pracujúci
S cieľom zmierniť bremeno niektorých daňových zaťažení vláda plánuje zrušiť minimálne dva štátne sviatky, z ktorých jedným by mal byť 17. november. Tento krok znamená, že zamestnanci stratia nárok na príplatky za prácu počas sviatku, čo by mohlo mať zvlášť nepriaznivý dopad na zamestnancov poberajúcich minimálnu mzdu. Pre zamestnanca s hodinovým zárobkom 4,69 eura by strata jedného sviatkového príplatku mohla predstavovať pokles príjmu o približne 37,5 eura mesačne. Tento postup by síce mohol krátkodobo podporiť podnikateľské prostredie, avšak zároveň by viedol k zvýšeniu finančného tlaku na zamestnancov.
Predpoklady na zlepšenie ekonomickej situácie zostávajú oslabené aj vplyvom nízkeho hospodárskeho rastu a nedostatočného znižovania deficitu verejných financií. Slovenská obchodná a priemyselná komora varuje, že kombinácia politických priorít namiesto efektívnych ekonomických opatrení ešte viac prehlbuje konkurenčný deficit krajiny. Výzvou pre súčasnú vládu zostáva dosiahnuť rovnováhu medzi hospodárskou stabilitou a sociálnou spravodlivosťou, no prvé kroky naznačujú, že cesta k tomuto cieľu nebude jednoduchá.
