Na Slovensku dnes vznikajú kôlne, prístrešky a ploty, pri ktorých je pečiatka projektanta drahšia ako samotný betón, drevo a skrutky. Nový stavebný zákon č. 25/2025 Z. z. mal obmedziť čierne stavby, v praxi však podľa kritikov vytvoril prostredie, v ktorom sa mnoho ľudí radšej pustí do drobnej stavby potajme, než by zaplatili stovky eur za projektovú dokumentáciu.
Opozičná poslankyňa hnutia Progresívne Slovensko Darina Luščíková preto v parlamente predložila novelu, ktorá má túto situáciu zvrátiť. Tvrdí, že štát síce chcel sprísniť pravidlá, no pri drobných stavbách to podľa nej prehnal. Výsledkom je nielen frustrácia stavebníkov, ale aj paradoxný nárast menších čiernych stavieb po obciach a mestách.
Keď projekt preplatí stavbu
Nový zákon vyžaduje, aby aj pri ohlásení drobnej stavby, ako sú prístrešky na náradie, jednoduché kôlne, menšie terénne úpravy a ploty, stavebník predložil komplexnú projektovú dokumentáciu. Tú môže vyhotoviť iba autorizovaný projektant. Práve tu podľa Luščíkovej vzniká problém, keďže vypracovanie takéhoto projektu býva finančne náročné a pri lacnejších stavbách sa vedia náklady na dokumentáciu vyšplhať nad cenu samotného diela.

Predkladatelia upozorňujú, že občania sa pri bežnom prístrešku na drevo alebo pri plote za niekoľko stoviek eur zvyknú rozhodovať veľmi pragmaticky. Ak projektant žiada 400 alebo 600 eur a samotná stavba ich vyjde menej, mnohí si povedia, že to risknú bez ohlásenia. Zákon tak podľa nich podporuje presne to, čomu mal zabrániť, čiže stavia poctivých stavebníkov do nevýhodnej pozície oproti tým, ktorí zákon ignorujú.
Čierne stavby opäť pribúdajú
V dôvodovej správe k novele sa píše, že štát chcel novým zákonom znížiť počet nelegálnych stavieb, výsledky z terénu však podľa predkladateľov naznačujú opak. Ľudia, ktorí môžu čakať, že ich drobná stavba nebude susedom prekážať, často volia cestu bez papierov. Obce a mestá súčasne priznávajú, že pri menších stavbách nemajú kapacity na rozsiahle kontroly, čo celú situáciu ešte viac komplikuje.
Luščíková tvrdí, že úprava sa musí vrátiť bližšie k systému, ktorý fungoval celé desaťročia. V minulosti stačil pri drobných stavbách jednoduchý situačný výkres, ktorý si mnohí obyvatelia vedeli nakresliť sami, prípadne im s ním pomohol technicky zdatnejší sused. Podstatné bolo, aby bolo jasné, kde stavba stojí a v akej vzdialenosti je od hranice pozemku, nie aby existoval balík dokumentov porovnateľný s rodinným domom.
Návrat k jednoduchej dokumentácii
Navrhovaná novela počíta s tým, že pri drobných stavbách bude stavebný úrad akceptovať dokumentáciu od neautorizovaného projektanta. To znamená, že pôjde o jednoduchšie spracované podklady, ktoré nemusí pripravovať odborník s autorizáciou, ale napríklad technik alebo iná kvalifikovaná osoba. Takýto prístup má znížiť náklady a pritom zachovať aspoň základnú kontrolu nad tým, čo sa na pozemkoch buduje a v akej kvalite.
Odporcovia súčasného znenia zákona hovoria, že štát by mal motivovať ľudí k legálnemu postupu, nie ich tlačiť k obchádzaniu pravidiel. Ak nevyhnutnosť zložitého projektu odradí väčšinu majiteľov domov, stavebné úrady sa k informáciám o novej stavbe vôbec nedostanú. Novela preto podľa nich predstavuje kompromis, pri ktorom sa ušetria peniaze aj čas a úrady pritom nestratia prehľad o tom, čo na území obce vzniká.
Ak parlament novelu schváli, účinnosť by mala nadobudnúť od 1. júla 2026. Do toho času budú stavebníci fungovať v režime, ktorý mnohí považujú za neudržateľný. Otvorenou otázkou zostáva, či sa poslanci zhodnú na tom, kde leží hranica medzi potrebou bezpečnosti a snahou o jednoduchý život majiteľov rodinných domov, záhrad a chát.
Budúce roky ukážu, či sa zákonodarcovia poučia z aktuálneho experimentu. Ak sa podarí nastaviť pravidlá tak, aby sa drobné stavby dali legálne vybaviť bez finančného šoku, môže sa počet čiernych stavieb prirodzene znížiť. Ak sa však kompromis nenájde, je pravdepodobné, že altánky, prístrešky a ploty budú naďalej pribúdať skôr potichu než s pečiatkou stavebného úradu.