Odhadovaných 318 miliónov ľudí má v najbližšom roku čeliť vážnemu hladu, pričom Svetový potravinový program upozorňuje, že na záchranu všetkých jednoducho nemá peniaze. Hoci regály v slovenských supermarketoch zostanú plné, svet sa podľa OSN blíži k situácii, keď si medzinárodné organizácie budú musieť vyberať, koho podporia a koho už nie.
Globálna potravinová pomoc sa tak dostáva do paradoxu. V čase, keď počet ľudí v krízovej úrovni hladu vzrástol oproti roku 2019 na viac ako dvojnásobok, ochota veľmocí financovať zásahy klesá. Riaditeľka WFP Cindy McCainová upozorňuje, že hlad sa stáva trvalou súčasťou konfliktov od Gazy po Sudán, pričom humanitárne tímy musia čoraz častejšie rozhodovať, ktoré komunity dostanú potravinový balík a ktoré zostanú na zozname čakateľov.
Pomoc pre menej ľudí
Svetový potravinový program plánuje v nasledujúcom roku sústrediť kapacity na približne 110 miliónov najzraniteľnejších, hoci počet ľudí v akútnej núdzi bude takmer trojnásobný. Na takto zúžený zásah organizácia potrebuje okolo 13 miliárd dolárov, od darcov však podľa aktuálnych prognóz získa iba približne polovicu. To znamená, že aj medzi hladujúcimi sa vytvorí hierarchia, kde prednosť dostanú tí, ktorí sú bez pomoci doslova hodiny od kolapsu.
Rozhodovanie komplikuje nielen nedostatok financií, ale aj rýchlo sa meniace podmienky v teréne. Ozbrojené konflikty narúšajú dodávateľské trasy, extrémne počasie ničí úrodu a oslabené ekonomiky zvyšujú ceny základných potravín, ktoré si chudobné rodiny nemôžu dovoliť. WFP napriek tomu pokračuje v distribúcii núdzových dávok a v programoch, ktoré majú komunitám pomôcť zlepšiť vlastnú potravinovú sebestačnosť, napríklad podporou zavlažovania alebo skladovania úrody.
Škrty veľmocí a drahšie nákupy
Na prudký pokles pomoci má zásadný vplyv postoj hlavných donorov. Spojené štáty ako tradične najväčší prispievateľ WFP pod vedením prezidenta Donalda Trumpa výrazne zúžili rozpočet na zahraničnú pomoc. K šetreniu sa pridali aj ďalšie bohaté štáty, ktoré prehodnocujú svoje záväzky. Program preto hlási, že objem financovania klesne oproti roku 2024 približne o 40 percent, z približne desiatich miliárd na 6,4 miliardy dolárov.
Tieto rozhodnutia sa neodrážajú iba na životoch v Afrike či na Blízkom východe. Keď vojny a suchá znížia produkciu obilia alebo ryže a súčasne chýbajú peniaze na stabilizáciu situácie, svetové ceny komodít rastú. Slovenskí výrobcovia potravín potom platia za suroviny viac, čo sa premieta do cien pečiva, olejov a mäsa. Domácnosti síce netrápi fyzický nedostatok jedla, ale musia počítať s vyššou potravinovou infláciou a väčším zaťažením rodinných rozpočtov.
Nedostatok pomoci má aj bezpečnostné následky. Keď sa v chudobných regiónoch prehĺbi hlad a zároveň slabnú štátne inštitúcie, rastie riziko konfliktov, kriminality a náboru do extrémistických skupín. Ľudia utekajú pred neznesiteľnými podmienkami smerom k stabilnejším krajinám, teda aj k Európe. EÚ potom musí investovať viac do ochrany hraníc a humanitárnych programov, čo sa nepriamo dotýka aj daní slovenských občanov a politického napätia v členských štátoch.
Ak bude trend škrtania pokračovať, medzinárodné organizácie môžu prísť o schopnosť reagovať včas. Každé zdržanie pri riešení lokálneho hladomoru sa môže o niekoľko mesiacov zmeniť na regionálnu krízu, ktorá pritiahne celé milióny ľudí na útek. Otázkou zostáva, či si bohatší svet uvedomí, že investícia do potravinovej pomoci dnes môže byť lacnejšia ako riešenie následkov nekontrolovaných migrácií a nových konfliktov o pár rokov.
Neprehliadnite
Súčasná situácia naznačuje, že rok po roku sa z mimoriadnych zásahov stáva trvalý režim krízového manažmentu. Ak sa nepodarí zvrátiť trend podfinancovania, môže sa globálny hlad v priebehu jednej generácie zmeniť na permanentnú súčasť medzinárodnej politiky, s ktorou budú musieť počítať vlády, firmy aj obyčajné domácnosti na Slovensku.
