Hľadanosť výrazu „AI bublina“ na Google v USA vyskočila medziročne o 950 percent, pričom najväčší záujem prichádza z Washingtonu, D. C. a ďalších politicky a technologicky vplyvných regiónov. Digitálne publikum sa očividne pýta, či sú neuveriteľné sumy nalievané do umelej inteligencie rozumnou stávkou na budúcnosť, alebo len ďalším krehkým príbehom o rýchlom zbohatnutí.
Táto nervozita sa objavuje v čase, keď vlády pripravujú nové regulácie, banky sprísňujú hodnotenie rizika a technologické trhy prekonávajú historické maximá. Investori, manažéri aj bežní používatelia sledujú, ako sa AI presúva z laboratórií do každodenných aplikácií, pričom otázka neznie, či sa technológia uplatní, ale či sú dnešné cenovky na akciách a startupoch vôbec udržateľné.
Dot-com deja vu?
Mnohí ekonómovia porovnávajú súčasný boom s koncom deväťdesiatych rokov, keď internetové firmy rástli na burze rýchlejšie, než stíhali hľadať realistický zdroj príjmov. Vtedy stačilo pridať k názvu firmy „.com“ a investori posúvali valuácie do absurdných výšin. Dnes podobnú rolu preberá skratka AI, pričom varovania hovoria, že cenovky startupov sa odlepili od skutočných biznisových výsledkov.

Rozdiel je v tom, že generatívna AI už funguje v praxi. Je súčasťou vyhľadávania, cloudových služieb, podnikového softvéru a spotrebiteľských aplikácií. Zatiaľ čo dot-com éra stála často na neoverených nápadoch, dnešné AI nástroje už preukázali, že vedia písať kód, analyzovať dokumenty a asistovať pri rozhodovaní. Napriek tomu väčšina firiem ešte nevidí očakávaný nárast produktivity ani výrazné úspory nákladov.
Silné jadro aj prehnané očakávania
Ziskové technologické giganty ako Nvidia a Palantir investujú miliardy do dátových centier, čipov a cloudovej infraštruktúry, pričom disponujú obrovskými hotovostnými rezervami a stabilným podnikaním. Tento kapitál vytvára pevný základ, ktorý internetovej horúčke kedysi chýbal. Dopyt po výpočtovom výkone pre tréning modelov a nasadzovanie AI služieb je reálny a rastie, aj keď tempo adopcie v priemysle zaostáva za marketingom.
Odborníci však upozorňujú, že aj zdravá technológia môže vyvolať choré finančné správanie. Firmy podľa nich míňajú príliš rýchlo a predbiehajú kapacity, ktoré dnes ekonomika dokáže absorbovať. Manažment často podlieha tlaku investorov a nechce pôsobiť, že zaspal AI vlnu, preto podpisuje enormne nákladné kontrakty na výpočtový výkon, hoci interné tímy ešte len zisťujú, ako túto infraštruktúru efektívne využiť.
Čo by sa stalo pri prasknutí
Ak by trhy stratili trpezlivosť a príjmy by nestíhali tempo investícií, prišla by ostrá korekcia. Ako prvé by utrpeli akcie výrobcov čipov, prevádzkovateľov dátových centier a menších AI startupov, ktoré žijú z vonkajšieho kapitálu. Z trhu by zmizli miliardy dolárov a tisíce mladých firiem, často tých najodvážnejších, by nedokázali prežiť prudký výkyv nálady investorov.
Pre bežného používateľa by nešlo o koniec umelej inteligencie, skôr o prudké spomalenie pokroku. Prepúšťanie v IT a softvérovom sektore by zasiahlo dobre platené miesta, čo by ovplyvnilo spotrebu a investície aj v iných odvetviach. Zdravotníctvo, bankovníctvo a verejná správa by čakali dlhšie na robustné AI riešenia, ktoré by mohli zrýchliť diagnostiku, odhaliť podvody alebo zjednodušiť byrokraciu.
Tým, že by firmy zoškrtali rozpočty na výskum, by sa vývoj ambicióznych modelov odsunul o roky. Inovácie by nezmizli, len by sa spomalili a zefektívnili, keďže prežiť by dokázali hlavne projekty s jasným zdrojom príjmov. Otázkou zostáva, či je dnešná AI horúčka skôr nevyhnutným, aj keď drahým experimentom, alebo nákladnou lekciou v tom, ako rýchlo sa vie finančná fantázia odtrhnúť od reality.
Už teraz je zrejmé, že umelá inteligencia bude patriť medzi kľúčové technológie nasledujúcej dekády. Menej jasné je, kto zaplatí účet za dnešné nadšenie. Trhy budú v najbližších rokoch posudzovať, ktoré AI produkty prinášajú skutočnú pridanú hodnotu a ktoré boli len súčasťou hlučnej bubliny. Práve od tohto rozlíšenia môže závisieť, či AI prinesie dlhodobé zvyšovanie životnej úrovne, alebo skôr krátky a bolestivý finančný otras.