Systematické listy, ktoré štát posiela predávajúcim nehnuteľností, zvyšujú priznávanie dane z príjmu a dokážu ročne priniesť viac než 1,2 milióna eur bez zvyšovania sadzieb. Ukazuje to najnovší experiment Inštitútu finančnej politiky (IFP) z roku 2023, ktorý nadviazal na úspešnú kampaň z roku 2021. Kým pôvodná akcia krátkodobo zdvihla počet priznaní, nové zistenia potvrdzujú, že účinok upozorňovacích listov v čase skôr rastie, než slabne.
IFP zverejnil výsledky výskumu, ktorý realizoval v spolupráci s Finančnou správou SR. Odborníci sledovali, ako daňovníci reagujú na rôzne verzie listov pripomínajúcich povinnosť priznať daň z príjmu z predaja nehnuteľnosti. Predajné ceny na trhu totiž v posledných rokoch rástli rýchlejšie ako nahlasované daňové základy, čo naznačovalo podhodnocovanie príjmov.
Obsah listu nie je rozhodujúci
V experimente z roku 2023 IFP testoval viacero listov s rôznymi behaviorálnymi prvkami, ktoré mali ľudí motivovať k poctivému priznaniu dane. Porovnávali sa napríklad rozdielne formulácie, dôraz na zákonnú povinnosť či vysvetlenie ďalších krokov. Analýza ukázala, že konkrétne znenie listu štatisticky významne nemení samotnú výšku priznanej dane, hoci mohlo pôsobiť na celkový dojem komunikácie.

Rozhodujúce je už to, že daňovník list vôbec dostane. Pravidelné upozorňovanie, jasná pripomienka povinnosti a viditeľná prítomnosť inštitúcie podľa IFP vedú k tomu, že ľudia priznajú daň častejšie. Navyše sa tento efekt postupom rokov posilňuje, keď si adresáti na takúto formu komunikácie zvyknú a vopred s ňou počítajú.
Kto priznáva daň zodpovednejšie
Výskum priniesol aj pohľad na rozdiely medzi skupinami daňovníkov. Podľa dát IFP priznávajú daň z príjmu z predaja nehnuteľností častejšie manželské páry v bezpodielovom spoluvlastníctve než jednotlivci. Tento vzorec platí bez ohľadu na to, či sú oficiálne zosobášení práve v čase samotného predaja. Spoločné vlastníctvo a zdieľaná zodpovednosť pravdepodobne zvyšujú ochotu dodržiavať daňové pravidlá.
Zistenia IFP sa netýkajú len bytov a domov. Podľa inštitútu ich možno rozšíriť aj na ďalšie typy nehnuteľností, napríklad garáže. Ak by sa kampaň škálovala na širšie portfólio majetku, potenciál dodatočného daňového výnosu by sa ešte zvýšil, pričom náklady na rozšírenú komunikáciu by zostali relatívne nízke.
Dôvera vo finančnú správu ako kľúč
IFP okrem terénneho experimentu realizoval aj dotazníkový prieskum, do ktorého sa zapojilo viac ako dvetisíc respondentov. Ten potvrdil, že vnímaná kompetentnosť a informovanosť finančnej správy priamo ovplyvňujú ochotu ľudí daň zaplatiť. Ak inštitúcia pôsobí profesionálne a komunikácia je vecná a zrozumiteľná, rastie dôvera a spolu s ňou aj daňová disciplína.
Behaviorálna ekonomika dlhodobo upozorňuje, že aj malé úpravy v spôsobe komunikácie môžu zmeniť správanie ľudí. Ide napríklad o jasný popis krokov, relevantné informácie či konkrétne pripomenutie zákonných povinností. Pri dani z príjmu z predaja nehnuteľností sa však podľa aktuálnych zistení ukazuje, že najdôležitejší je už samotný fakt, že štát sa s daňovníkom aktívne a pravidelne spája.
Lacný nástroj pre vyšší výber daní
IFP odhaduje, že najefektívnejšie verzie listov môžu každoročne priniesť viac než 1,2 milióna eur dodatočných príjmov do rozpočtu. Ide o kombináciu častejšieho priznávania dane a zlepšujúcej sa účinnosti upozornení v čase. Podstatné je, že to nevyžaduje vyššie sadzby ani nové administratívne povinnosti, ale len dôsledné využívanie nízkonákladovej komunikácie.
Pre daňovú politiku je tento záver dôležitý. Štát môže posilniť férovosť systému tým, že väčší podiel predávajúcich prizná to, čo má, bez toho, aby menil legislatívne parametre. IFP zároveň zdôrazňuje, že investícia do kvalitných, kompetentne pripravených a empatických listov patrí medzi najúčinnejšie nástroje na zlepšovanie dobrovoľného plnenia daňových povinností.
Najnovšia analýza tak potvrdzuje, že jednoduché, ale dôsledne opakované upozornenia predstavujú účinný spôsob, ako zvýšiť priznávanie dane z príjmu z predaja nehnuteľností. Ich efekt postupne rastie a prináša štátu stabilný dodatočný príjem, pričom posilňuje aj dôveru občanov v inštitúcie, ktoré dane vyberajú.