Podľa výsledkov nedávneho prieskumu až štvrtina Slovákov verí, že na dôchodok nie je potrebné si šetriť. Tento mylný názor so sebou prináša riziko nepríjemného prekvapenia, keď v dôchodkovom veku zistí, že ich životný štandard sa výrazne znížil. Prieskum realizovala agentúra MindBridge Consulting pre poradenskú spoločnosť Simplea, pričom cieľom bolo pochopiť, ako sa Slováci pripravujú na toto kľúčové životné obdobie.
Šetrenie je medzi Slovákmi rozdielne populárne
Podľa výsledkov až 61 % Slovákov vo veku 18 až 65 rokov podniká aktívne kroky na zabezpečenie dôchodkovej stability. Väčšina z týchto ľudí využíva druhý a tretí dôchodkový pilier, ktoré sa stali dominantnými nástrojmi dlhodobého sporenia. Priemerná mesačná suma, ktorú si Slováci odkladajú na penziu, dosahuje 147 eur.
Z výskumu tiež vyplynulo, že až štvrtina opýtaných sa spolieha výlučne na štátny dôchodok. Tento postoj je častejší medzi ľuďmi s nižším stupňom vzdelania. Až 42 % respondentov s ukončeným základným vzdelaním alebo bez maturity tvrdí, že nemusí na dôchodok šetriť. Na druhej strane, medzi vysokoškolsky vzdelanými osobami šetrí až 80 % ľudí, čo je najvyšší podiel spomedzi analyzovaných skupín.
Investície ako dlhodobé riešenie
Okrem sporenia si niektorí Slováci zabezpečujú budúcnosť aj prostredníctvom investícií. Približne tretina respondentov investuje časť svojich prostriedkov cez podielové fondy alebo kombináciu druhého a tretieho piliera. Podľa odborníkov by však mali byť finančné nástroje na dôchodkové zabezpečenie schopné prekonať infláciu a zároveň niesť primerané riziko zhodnocovania úspor.
Priemerný cieľ úspor na dôchodok sa výrazne líši v závislosti od vzdelania. Ľudia bez maturity považujú za dostatočnú sumu približne 31 700 eur, zatiaľ čo vysokoškolsky vzdelaní Slováci si stanovujú cieľ na úrovni 79 400 eur. Pri 6 % ročnom zhodnotení by mohol človek, ktorý začne investovať od 35. roku života, nasporiť až 200 000 eur, čo by mohlo výrazne prispieť k udržaniu životného štandardu po odchode do dôchodku.
Finančne nepripravených je stále veľa
Aj keď väčšina Slovákov podniká kroky na vytvorenie dôchodkových úspor, alarmujúci je fakt, že 25 % obyvateľov naďalej ignoruje potrebu sporiť. Tento prístup môže v budúcnosti znamenať zvýšenú finančnú záťaž a životný štandard vzdialený od očakávaní. Štát síce poskytuje podporu v dôchodkovom veku, no odborníci varujú, že spoliehanie sa len na tieto zdroje môže byť nebezpečné.
Podľa finálnych údajov prieskumu vnímajú témy dôchodkového zabezpečenia najzodpovednejšie ľudia s vyšším vzdelaním a stabilnou finančnou situáciou. Na druhej strane, medzi zraniteľnými skupinami, ako sú domácnosti, ktoré len ťažko vyjdú s financiami, je ochota šetriť podstatne nižšia. Finančné vzdelávanie a lepšia informovanosť by preto mohli byť kľúčovými krokmi k zlepšeniu tejto situácie.
