Slovensko čelí výraznému problému, ktorý negatívne ovplyvňuje životnú úroveň jeho obyvateľov. Čisté mzdy slovenských zamestnancov rastú najpomalšie spomedzi krajín Visegrádskej štvorky (V4), pričom významným dôvodom je vysoké daňovo-odvodové zaťaženie. Zatiaľ čo zamestnávatelia zvyšujú superhrubé mzdy, samotní zamestnanci cítia iba minimálne zlepšenie svojich čistých príjmov.
Slovenskí zamestnanci strácajú finančné prvenstvo
Výsledky ekonomickej analýzy združenia Klub 500 poukazujú na závažný trend: Slovensko výrazne zaostáva v raste čistých miezd, a to najmä v porovnaní s jeho susedmi vo V4. Od roku 2016 do roku 2025 stúpli čisté mzdy v Maďarsku o 112 %, v Poľsku o 108 % a v Česku o 66 %. Na Slovensku za rovnaké obdobie rástli len o 54 %. Ešte v roku 2016 patrili čisté príjmy slovenských zamestnancov medzi druhé najvyššie v regióne, avšak dnes Slovensko uzatvára tento rebríček.
Prepad súvisí najmä so zdĺhavými reformami daňovo-odvodového systému, ktoré negatívne ovplyvňujú skutočný príjem zamestnanca. Podiel čistej mzdy zo superhrubej mzdy tvorí na Slovensku iba 51,5 %. V Maďarsku je to 58,9 %, v Poľsku 57,2 % a v Česku 54,9 %. Tento rozdiel výrazne znevýhodňuje slovenský pracovný trh oproti regiónu.
Daňovo-odvodové zaťaženie brzdí rast miezd
Podľa Klubu 500 je hlavnou príčinou situácie mimoriadne vysoké daňovo-odvodové zaťaženie práce. Aj keď firmy na Slovensku zvyšujú hrubé mzdy, zamestnanci z tohto rastu vidia len malú časť. Veľká časť odpadového zvýšenia hrubých miezd sa stráca v odvodoch a daniach. Slovensko tak z každého eura, ktoré firma investuje do zamestnanca, odčerpáva najviac v porovnaní s krajinami V4.
Ďalším brzdiacim faktorom je nízky rast nezdaniteľnej časti základu dane. Tá dnes nepokrýva ani minimálnu mzdu, čo spôsobuje, že aj nízkopríjmoví zamestnanci platia daň z príjmu. Analytici varujú, že iba radikálna reforma daňovo-odvodového systému a nezdaniteľného minima môže tento trend zvrátiť.
Rekordné zdanenie a pripravované opatrenia na rok 2026
Výhľad na rok 2026 naznačuje ďalšie zhoršenie. Tretí konsolidačný balíček, ktorý má znížiť deficit verejných financií, je založený na zvyšovaní daní a odvodov. Od januára 2026 nastávajú zmeny, ktoré priamo ovplyvnia čisté mzdy Slovákov. Sadzba zdravotných odvodov vzrastie zo 4 % na 5 %, čo sa automaticky premietne do nižších výplat. Živnostníkov čaká zvýšenie minimálnych odvodov na 425 eur mesačne a skrátenie odvodových prázdnin. Predpokladá sa tiež zavedenie nových odvodov pre nízkopríjmové skupiny, ako sú dôchodcovia alebo rodičia na materskej dovolenke.
Konsolidácia zasiahne aj strednú a vyššiu príjmovú skupinu. Plánované zavedenie vyšších daňových pásiem 30 % a 35 % ovplyvní ľudí s ročným zárobkom nad 60-tisíc eur. Navyše sa rušia viaceré odvodové výnimky, čo nožnice medzi hrubou a čistou mzdou ešte viac otvára.
Vplyv na spotrebu a úspory
Jednotlivci čelia nielen priamemu zníženiu čistých príjmov, ale aj nepriamym nákladom v podobe vyšších daní a poplatkov. Reforma zdaňovania nehnuteľností prinesie vyššie sumy na základe trhovej hodnoty majetku. Zvyšovanie spotrebných daní zdraží alkohol aj tabak, čím sa zvýši tlak na spotrebiteľov.
Neprehliadnite
Okrem bežných výdavkov môžu Slováci prísť aj o časť úspor. Zvýšenie odvodov pre správcovské spoločnosti môže znížiť výnosy sporiacich produktov v druhom a treťom pilieri. Celkové vyhliadky naznačujú značný dopad na slovenskú ekonomiku i živobytie jej obyvateľov.
