Od začiatku nového roka prestane štát vyplácať príspevky domácnostiam, ktorým po refixácii výrazne stúpli splátky hypoték. Rozpočet si podľa ministerstva financií týmto krokom polepší o viac ako 8 miliónov eur ročne, no ľudia zostanú pri zvládaní vyšších splátok odkázaní najmä na vlastné príjmy a ústretový prístup bánk.
Štát stopol dočasnú podporu
Dočasná schéma štátnej pomoci, ktorú zaviedla predchádzajúca vláda v reakcii na rýchly rast úrokových sadzieb, končí rozhodnutím rezortu financií vedeného Ladislavom Kamenickým. Kým ešte v roku 2021 bolo bežné, že úvery na bývanie sa poskytovali s úrokom okolo 1 percenta, minulý rok sadzby presiahli hranicu 4,5 percenta. Príspevky zo štátneho rozpočtu mali uľahčiť prechod najmä tým domácnostiam, ktorým skončila fixácia v čase najvyšších úrokov a ktoré čelili citeľnému nárastu mesačnej splátky.
Štát sa týmto rozhodnutím fakticky stiahne z riešenia problémových prípadov a pozornosť sa presúva na komerčné banky. Minister Kamenický zároveň verejne vyzval finančné domy, aby pomoc klientom prevzali na seba. Štát však nemá k dispozícii žiadny právny mechanizmus, ktorý by bankám prikazoval znášať náklady spojené so znižovaním splátok, a ich prípadná ústretovosť tak ostáva výlučne na dobrovoľnej báze.
Banky váhajú, opozícia kritizuje
Bankový sektor sa zatiaľ k možnosti, že by nahradil zanikajúcu štátnu pomoc vlastnými programami, stavia opatrne. Hovorkyňa Slovenskej bankovej asociácie Daniela Gilányi poskytla iba všeobecné stanovisko. Podľa neho môže byť pre banky racionálne pokračovať v nejakej forme podpory, ak vyhodnotia výrazný negatívny dosah vyšších splátok na klientov. Konkrétne riešenia, typ podpory ani presné podmienky zatiaľ banky nepredstavili.
Opozičný poslanec Marian Viskupič zo strany SaS upozorňuje, že tlak na banky, aby dotovali hypotéky jednej časti dlžníkov, sa napokon môže prejaviť u všetkých ostatných klientov. Tvrdí, že náklady bánk by sa mohli preniesť do vyšších poplatkov za služby alebo do zvýšených úrokových sadzieb pre nových žiadateľov o úver. Podľa neho tak pomoc pre úzko vymedzenú skupinu ľudí môže znamenať zdraženie bankových produktov pre celý trh.
Predseda parlamentného finančného výboru Ján Blcháč z Hlasu-SD naopak vyzýva na trpezlivosť. Podľa neho je potrebné počkať, aké konkrétne kroky banky zvolia, pričom sa domnieva, že situáciu dokážu zvládnuť aj bez ďalšieho zásahu štátu. Finančné domy majú čas do 1. mája, aby sa rozhodli, či pripravia vlastné nástroje na zmiernenie splátkového zaťaženia, a ak áno, v akej podobe ich ponúknu.
Vyššie sadzby skôr pravidlom
Vývoj úrokových sadzieb navyše dlžníkom aktuálne nehrá do karát. Analytici sa zhodujú, že fáza poklesu už skončila a v najbližšom období treba čakať skôr mierne zvyšovanie alebo stagnáciu úrokov. Súvisí to so smerovaním menovej politiky Európskej centrálnej banky aj so širšou ekonomickou situáciou vo svete, ktorá tlačí nahor aj dlhodobé trhové sadzby.
Ekonomický analytik Michal Lehuta preto už neráta s ďalším poklesom úrokov, ale skôr s ich postupným rastom, ktorý podľa neho zodpovedá aj vývoju výnosov štátnych dlhopisov. Podobný názor má analytik Juraj Valachy. Zdôrazňuje, že pri slovenských hypotékach zohrávajú kľúčovú úlohu dlhodobé úrokové sadzby, pri ktorých v budúcom roku očakáva buď stabilizáciu, alebo mierne zvýšenie. To znamená, že nové úvery aj refixácie sa budú pravdepodobne uzatvárať pri súčasných či mierne vyšších úrovniach.
Neprehliadnite
Národná banka Slovenska už v minulosti hodnotila štátnu pomoc ako cielene zamerané opatrenie pre relatívne malú skupinu domácností, ktoré zasiahol prudký nárast sadzieb. Podľa NBS však nejde o problém, ktorý by ohrozoval stabilitu finančného systému. Ak sa banky napokon rozhodnú, že vlastné programy podpory nezavedú alebo ich ohraničia len veľmi prísnymi podmienkami, ľudia po skončení fixácie budú musieť zvládnuť plné trhové splátky bez akejkoľvek ďalšej asistencie štátu.
